školách nie je u nás, ale vlastne ani inde na svete, príliš vysoký. Fyzika sa považuje za "ťažkú a nezáživnú" disciplínu. Otázka je, prečo je to vlastne tak. Stačí totiž, keď sa práve teraz - bez ohľadu na to, kde ste - obzriete okolo seba a iste uvidíte aspoň niekoľko moderných technických zariadení, ktoré síce vyvinuli inžinieri, ale ktorých činnosť je založená na princípoch, ktoré odhalili fyzici. Pritom v mnohých týchto zariadeniach našli uplatnenia také objavy základného fyzikálneho výskumu, ktoré sa v dobe svojho vznku zdali čisto "akademickými" a nemajúcimi pre prax žiaden význam. Veď kto tušil, že napríklad objav tekutých kryštálov povedie k vývoju obrazoviek (možno jednu takú máte pred sebou), ktoré poksytujú brilantný obraz aj za priameho slnečného svetla a nenamáhajú vaše oči. Mimochodom, ak máte na očiach okuliare, take tie korigujú váš zrak prostredníctvom jednoduchého fyzikálneho princípu - je ním lom svetla pri prechode šošovkou. Mohol niekto v roku 1958 (teda pomerne nedávno) tušiť, že vtedy po prvý raz teoreticky zdôvodnená možnosť konštrukcie lasera (to je skratka výrazu light amplification by stimulated emission of radiation, čiže zosilňovanie svetla prostredníctvom stimulovanej emisie žiarenia) povedie k vývoju prehrávačov CD platní, ktoré dnes patria k bežnému vybaveniu našich domácností? Bez výsledkov fyzikálneho výskumu by sme nemali ani dnes už všadeprítomné a niekedy až otravujúce mobilné telefóny ani počítače, ktorých prazákladom treba hľadať v tranzistoroch, vyvinutých fyzikmi na konci 40. rokov minulého storočia. Na využití fyzikálnych princípov je založená činnosť obyčajnej žiarovky i neónovej trubice, ale aj mikrovlnovej pece, jadrovej elektrárne, röntgenu či tomografu. To, že napriek týmto skutočnostiam nie je obraz fyziky ako vednej disciplíny i ako základu snáď väčšiny technických odborov vo verejnosti taký, aký by mal a mohol byť, si dobre uvedomuje aj Európska fyzikálna spoločnosť (EPS). Tá vyvíja už od roku 2001 iniciatívu, aby bol rok 2005 vyhlásený za Svetový rok fyziky. Túto iniciatívu podporilo v októbri 2002 svojou rezolúciou aj valné zhromaždenie Medzinárodnej únie čistej a aplikovanej fyziky (IUPAP) a podporuje ju aj UNESCO. Iniciátori dúfajú, že aj valné zhromaždenie OSN prijme rezolúciu, ktorou bude rok 2005 oficiálne vyhlásený za Svetový rok fyziky.
Hlavným cieľom celej akcie je zlepšiť - v celosvetovom meradle - vnímanie fyziky verejnosťou a zvýraznenie jej významu pre náš každodenný život. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na začiatku terajšieho, 21. storočia ďalej narastá interdisciplinárna úloha fyziky, ktorá pomôže pri riešení tých najdôležitejších problémov ľudstva, za ktoré možno považovať zabezpečenie dostatočných zdrojov energie, ochranu životného prostredia a starostlivosť o zdravie. Iniciátori akcie Svetový rok fyziky predpokladajú, že v roku 2005 uskutočnia jednotlivé národné fyzikálne spoločnosti rôzne podujatia, ktoré verejnosti prijateľným a nie príliš "vedeckým" spôsobom priblížia úlohu fyziky v modernej spoločnosti. Očakáva sa, že vhodné programy v televízii i rozhlase a články v novinách a časopisoch priblížia verejnosti úspechy, ktoré fyzika v nedávnom období dosiahla a naznačia možnosti, ktoré poskytuje pre ďalšie skvalitňovanie nášho života. Do Svetového roka fyziky by sa mali rôznymi akciami zapojiť aj školy rôznych stupňov a univerzity, pričom dôraz by sa mal klásť na odstránenie akéhosi strachu z fyziky ako "ťažkej" disciplíny, ktorú zvládnu len vyvolení. Samotní fyzici plánujú na uvedený rokcelý rad vedeckých podujatí, v rámci ktorých budú diskutovať o najaktuálnejších a z hľadiska spoločnosti najužitočnejších smeroch ďalšieho výskumu, o kultúrnom charaktere fyziky, o etickej zodpovednosti fyzikov i o výučbe fyziky na stredných školách a univerzitách. Diskutovať sa bude i o intedisciplinárnom charaktere fyziky, o spojení fyziky s technológiou a priemyslom, o vplyve fyziky na vznik nových vedných a technických odborov i o potrebe zachovať základný fyzikálny výskum, riadený najmä "zvedavosťou" fyzikov a ich túžbou ďalej odhaľovať to, čo ešte príroda pred nami skrýva. Jednu z najoriginánejších aktivít v rámci Svetového roka fyziky chystá britský Institute of Physics, ktorý poveril renomované tanečné štúdio Rambert pripraviť novú tanečnú kreáciu, ktorá by mala pohybom vyjadriť základné fyzikálne koncepcie a Einsteinove teórie. Toto bezpochyby originálne dielo má mať svetovú premiéru v máji 2005 v Londýne.
Ak sa pýtate, prečo má byť Svetovým rokom fyziky práve rok 2005, pýtate sa veľmi dobre. Rok 2005 bol zvolený preto, lebo v uvedenom roku si pripomenime sté výročie niektorých principiálnych Einsteinových objavov a teórií, ktoré sú jedným zo základov modernej fyziky. V roku 1905 uverejnil Albert Einstein svoje tri dnes už legendárne práce: v jednej z nich formuluje špeciálnu teóriu relativity, v druhej vysvetľuje fotoefekt (za túto prácu dostal v roku 1921 Nobelovu cenu za fyziku) a v tretej teoreticky vysvetľuje Brownov pohyb (v mikroskope pozorovateľný chaotický pohyb malých častíc, rozptýlených v kavapaline). Svetový rok fyziky (na obrázku je jeho oficiálne logo) bude teda aj dôstojným pripomenutím si diela jedného z najvýznamnejších vedcov všetkých čias, ktorý istý čas pôsoboil aj v Prahe.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
