večery, keď okolitý ruch utíchne. Zvonkohra sa udomácňuje aj u nás, obľúbená je v Stredomorí, ale už staroveké čínske umenie bývania feng šuej ju využívalo ako rušičku negatívnych prúdov energie. Oproti zvonkohrám na mestských vežiach, kde je naprogramovaná melódia a zvonce sú spúšťané a ovládané mechanickým hodinovým strojom, prípadne elektronicky, táto domáca zvonkohra je vydaná napospas vetru, vánku, prúdeniu vzduchu. V rubrike pre domácich majstrov o nej píšeme preto, že si ju môžete celkom ľahko zhotoviť aj svojpomocne.
Náš návod priblíži iba princíp fungovania zvonkohry a jedno z možných konštrukčných a materiálových riešení. Variácií je nespočetné množstvo, aj čo sa týka konštrukcie, aj čo sa týka materiálu. Dôležité je len to, aby sa pri prúdení vzduchu rozhýbali voľne zavesené súčasti zvonkohry, ktoré pri nárazoch navzájom vydávajú zvuk. Z toho vyplýva isté materiálové obmedzenie - zvonkohru nemôžeme urobiť napríklad z papiera, kože, mäkkého plastu...
Vhodné je tvrdé drevo, zvlášť niektoré druhy tropických drevín, ale aj prístupnejšie domáce dreviny vydávajú pekný zvuk. V ázijských krajinách sa používa všestranný bambus. Dobre zvonia kovy, najmä osvedčená mosadz a bronz, môže však byť aj hliník. Pekný zvuk má keramika a sklo.
Napriek názvu zvonkohra nemusia to byť práve zvončeky, ktoré zvonia. Kovové rúrky nerovnakej dĺžky zavesené do oblúka pripomínajú skôr píšťaly organa, bambusové a drevené tyčky zas Panovu flautu. Na rozdiel od týchto dychových nástrojov sa však zvuk tvorí rezonanciou po náraze iným predmetom, pričom vzniká zvonivý tón.
Na zhotovenie zvonkohry budeme potrebovať kruhovú kostru, ktorú vyrežeme z tenkej dosky. Vonkajší priemer je asi 7 cm, priemer kruhového otvoru 5 cm. Kruh si rozdelíme uhlomerom na pravidelné úseky podľa toho, koľko rozdielnych tónov chceme počuť. Ak použijeme pri delení 45-stupňový uhol, bude ich osem, pri 30-stupňovom uhle dostaneme 12 dielov. Kostru zhora zavesíme na tri šnúrky, ktoré sa spájajú v strede nad ňou vo výške asi 10 cm. Môžeme ich priviazať na kovový krúžok, aby sa dala zavesiť. Namerané dielce označíme značkami na spodnú stranu kruhu a prevŕtame dierky, alebo pribijeme drobné klinčeky tak, aby im mierne vyčnievali hlavičky. Na ne priviažeme tenké nite alebo rybárske vlasce. Viažeme ich na susediace klince, prípadne prevliekame dierkami takým spôsobom, aby vytvárali prevísajúce slučky. Na ne navliekame kúsky kovových rúrok či drievok, ktoré sme predtým na hornom konci priečne prevŕtali (obr.1).
Tieto zvoniace časti vopred vyladíme do požadovaných tónov tak, že ich zavesíme na napnutú niť a údermi paličkou skúšame, aký zvuk vydávajú. Tón sa zvyšuje, ak budeme tyčku skracovať. Zoradíme ich od najkratšej po najdlhšiu a zavesíme na kruhovú dosku. Z krúžku na zavesenie spustíme dlhú niť, na ktorú navlečieme závažie. Malo by byť z tvrdého pevného materiálu. Závažie upevníme trochu vyššie, ako je dolný koniec najkratšej tyčky.
Na dolný koniec nite priviažeme placku vyrezanú z preglejky. Plní funkciu lodnej plachty, pretože zachytáva prúdenie vzduchu a prenáša ho na závažie, ktoré zase má funkciu srdca vo zvone. Placka je však aj ozdobným prvkom, takže jej dáme nejaký pekný tvar, prípadne na ňu namaľujeme nejaký veselý motív (obr. 2).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
