získala aj výrobky západných producentov. Viedenská fabrika Simmering Graz Pauker dodala prvú motorovú ozubnicovú lokomotívu (u nás rad T 426,0, neskôr 715) rakúskym železniciam ÖBB v roku 1961. Do ČSSR sa dostali štyri, pričom dve jazdili na trati z Tisovca do Pohronskej Polhory a dve našli uplatnenie na trati z Tanvaldu do Harrachova v Čechách (ozubnica Abt).
Dobré funkčné vlastnosti zabezpečoval hydrodynamický prenos výkonu, ktorého väčšina sa prenášala na jalový hriadeľ a odtiaľ na štyri spriahnuté adhézne dvojkolesá. Menšia časť výkonu bola určená pre pohon ozubeného stroja. Celkovú výkonnostnú silu 809 kW pri otáčkach 1 100/min. zaisťoval naftový motor s preplňovaním pracujúci s 12 valcami tvaru V priemeru 190 mm a zdvihom 220 mm. Adhézna hydrodynamická prevodovka mala dve meniče a ozubnicová hydrodynamická prevodovka mala pre každý smer jazdy vždy jeden menič. Pri každom smere jazdy sa teda na ozubnicovej trati mohlo jedným meničom hydraulicky brzdiť. Vozidlo bolo cez nárazníky dlhé 12,14 m, priemer adhéznych hnacích kolies predstavoval 1 100 mm (ozubených hnacích kolies 840 mm), hmotnosť v službe 62,8 t vytvárala zásoba paliva 1 510 l, piesku 500 kg a vody pre parný generátor 600 l. Najvyššia rýchlosť 50 km/h a na ozubnici 20 km/h určite nemala predpoklad na rekord, ale výrobca to vzhľadom na využitie predovšetkým v nákladnej doprave istotne ani nemal v úmysle.
Počas výrobného obdobia dodala už spomínaná továreň päť rovnakých kusov i Maďarsku, pre potreby hutníckej a oceliarskej výroby v Ózde. Rakúske lokomotívy patrili vo svojej dobe k nezvyčajným zaujímavostiam už len vďaka krajine pôvodu, čo jednoznačne nadchlo modelárov a milovníkov železníc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
