najstarším aktívnym pretekárom. Vo svete sú mu príkladom 32-ročný Josef Dressler z Českej republiky a v Španielsku žijúca legenda Ot Pi, ktorý má už 33 rokov. Aj títo dvaja borci dokazujú, že jazdiť na vrchole sa dá aj po tridsiatke, ak sa človek venuje tomuto športu naplno a odovzdáva mu všetko. Sympatický Popradčan jazdí tento rok už svoju devätnástu sezónu a v budúcom roku by rád na bicykli zavŕšil okrúhlu dvadsiatku. V nasledujúcom rozhovore sme sa so Štefanom Pčolom rozprávali nielen o jeho športovej kariére.
Basketbal rýchlo vystriedala nová láska - cyklotrial
Štefan Pčola začínal ako 11-ročný v basketbalovej prípravke Chemosvitu Svit, kde ho v tom čase zlanáril na cyklotrial jeden z jeho spolužiakov. "Dochádzanie do Svitu ma nebavilo a tak som dlho nerozmýšľal. Pamätám si, že sme trénovali jedenkrát do týždňa a traja sme sa striedali na jednom upravenom bicykli BMX. Postupne sa do klubu zakúpili ďalšie bicykle a stále sa to obnovovalo. Nemôžem nespomenúť pánov Kubaských, ktorí to viedli a starali sa o nás. Starší pán Kubaský nám opravoval bicykle a boli to práve oni, kto dotiahol tento šport do Popradu." Po revolúcii v roku 1989 padol Zväzarm a pretransformoval sa do Združenia technických a športových činností. Väčšina jazdcov v tom čase skončila so športovou činnosťou, pretože si bolo potrebné zháňať sponzorov a finančne to bolo oveľa náročnejšie. Pri cyklotriale tak ostali z veľkého počtu začínajúcich adeptov iba dvaja pretekári - Štefan Pčola a Janka Koleničová (dnes už Kucová).
Športovým vrcholom seniorsky titul majstra sveta z roku 1998
Kariéru športovca odštartoval ešte za bývalého Československa, keď cyklotrial zaznamenal v Čechách veľký rozmach a českí jazdci sa veľmi rýchlo stali svetovou špičkou. O to ťažšie bolo pre slovenských pretekárov prebojovať sa do reprezentácie. "Každú sezónu bolo mojím snom a cieľom prebojovať sa do reprezentačného tímu, ale dlho sa mi to nedarilo. Vždy mi k tomu niečo chýbalo." Až po rozdelení Československa v roku 1993 sa vytvorila oficiálna slovenská reprezentácia, v ktorej už Š. Pčola nechýbal. "Hneď v mojej prvej sezóne som skončil na šiestom mieste, čo bolo perfektné. Na pretekoch v Andorre som sa umiestnil na štvrtej priečke a už vtedy mi chýbalo veľmi málo k tomu, aby som skončil na stupňoch víťazov." O rok neskôr už Popradčan vybojoval tretie miesto na majstrovstvách sveta (MS) v kategórii senior. "Mojou nevýhodou bolo, že s cyklotrialom som začal už ako senior a dosť dlho mi trvalo, kým som sa prebojoval medzi elitu. Výhodou súčasných mladých pretekárov je to, že sa môžu postupne kryštalizovať a zbierať skúsenosti už v tých najmenších kategóriách." V roku 1997 už siahal Š. Pčola na titul majstra sveta, ktorý mu však tesne unikol. Na posledných pretekoch seriálu v Japonsku skončil na treťom mieste a v celkovom šampionáte na druhej priečke. "To bolo vtedy pre mňa veľké sklamanie. Veľmi ma to však motivovalo a vyhecovalo k tomu, že som si povedal, že na budúci rok zapnem naplno a pre dobrý výsledok urobím maximum." To sa podarilo a rok 1998 sa stal pre Š. Pčolu najúspešnejším v jeho doterajšej kariére. Pred finálovými pretekmi v Japonsku bol na prvom mieste spoločne s českým pretekárom Martinom Liškom a práve z tohto dua mal vzísť nový majster sveta. "Opäť som stál pred náročnou skúškou. Podarilo sa mi vychytiť dobrú formu a mal som aj potrebné športové šťastie. V pretekoch, v ktorých mi stačilo umiestniť sa pred mojím najväčším súperom Martinom Liškom som zvíťazil, vďaka čomu som sa stal jasne majstrom sveta. V cyklotriali to však nie je absolútny vrchol, ktorý môže jazdec dosiahnuť. Nad seniorskou kategóriou je totiž ešte elitná kategória, v ktorej jazdia majstri sveta z predchádzajúcich rokov a sú to TOP jazdci sveta, ktorí majú vo svete najväčší kredit a sú najviac uznávaní." Na základe tohto úspechu sa prebojoval Š. Pčola do elitnej kategórie, kde v roku 1999 hneď v prvých pretekoch v Belgicku skončil na treťom mieste, čo bol fantastický výsledok. "Sám som bol z toho dosť prekvapený, pretože po zisku titulu som mal psychický útlm. Bol to pre mňa motivačný efekt, že sa dá aj v elite zajazdiť a že nie som taký zlý. V ďalších pretekoch som sa už vyššie nedostal, keď som končil na pozíciách tesne za stupňami pre víťazov, čo bolo dosť ťažké na psychiku." Napriek tomu obsadil slovenský pretekár vo svojej premiérovej sezóne medzi elitou piate miesto, čo bol na nováčika výborný výsledok. Potom prišiel nešťastný rok 2000. Na sústredení v Poľsku po nevydarenom odskoku v kameňolome Števo nešťastne spadol na vratký kameň a bol z toho vyvrtnutý členok. Napriek nepríjemnej diagnóze bol rozhodnutý nezlomný Pčola cestovať na MS, aj keď iba niekoľko dní pred začiatkom seriálu mu dali dole sadru z pravej nohy. "S odstupom času môžem povedať, že to bola poriadna hlúposť." V Španielsku Števo nejazdil, ale vo Francúzsku sa už postavil na štart. "Toto boli jedny z mojich najťažších pretekov v kariére. Nie celkom fit som padal na ľahkých prekážkach a zlými dopadmi na boľavú nohu som si oddialil procedúru liečby. Na posledné preteky do Japonska som nakoniec necestoval a rozhodol som sa ísť do Poľska k Baltickému moru, kde som sa pripravoval s Poliakmi. Toto mi pomohlo a na nasledujúcich pretekoch v americkom meste Vail v štáte Colorado, ktoré sa konali pod hlavičkou UCI, som chcel podať čo najlepší výkon. Štartoval som tu v dvoch kategóriách malých i horských bicykloch, lebo tu to bolo možné. V oboch kategóriách mi tesne unikol postup medzi finálovú osmičku a tak som sa domov vracal s dlhým nosom." V minulom roku sa predstavil Š. Pčola aj v elitnej kategórii Masters na horských bicykloch, kde skončil na ôsmom mieste. Neúčasťou na
V poslednom čase sa dal Š. Pčola aj na trénersku prácu a svoje bohaté skúsenosti rozdáva v popradskom 3AL klube mladým domácim talentom. Ako nám prezradil, s touto myšlienkou sa zaoberal už dlhší čas a už pred tromi rokmi v sebe objavil, že ho to ťahá k mladým. "Aj keď ešte stále jazdím a mám aj svoje vlastné aktivity, stále viac ma to ťahá práve týmto smerom a postupne verím, že mladým sa budem venovať naplno." Minulý rok pomáhal v tréningu Janke Kucovej, ktorej sa splnil životný sen a stala sa majsterkou sveta. "Verím, že Janka aj tento rok potvrdí dobrú formu a opäť vyhrá MS. Jej úspechy sú do istej miery aj mojou vizitkou, aj keď Janka nie je ten pravý príklad trénovania, lebo ona trénuje i sama. Ak chce byť človek najlepší, musí športu obetovať všetko a musí do neho vložiť celé svoje srdce, čo je presne jej príklad." V tomto roku pomáha Števovi v tréningovom procese už aj jeho úspešná zverenkyňa Janka. "Výrazným pozitívom pre mňa je to, keď vidím, že o tento šport je záujem a že sa rozrastá naša základňa. V klube máme päť, či šesťročných chlapcov, čo je naozaj úžasné."
Cyklotrial ako životný štýl
Okrem pravidelných súťaží sa Števo často zúčastňuje aj rôznych exhibičných vystúpení, nielen po celom Slovensku, ale aj v Poľsku, Rakúsku, či Českej republike. "Je to dobrý doplnok a obohatenie cyklotrialu. Správny cyklotrialista je nielen pretekár, ktorý jazdí súťaže, ale podľa mňa to musí byť aj propagátor tohto športu." Cyklotrialový majster sveta má pred sebou viaceré nové výzvy. "Cyklotrial je šport, ktorý znamená prekonávanie prekážok a vlastne i seba samého. V hlave mám niekoľko nápadov, ktoré by som chcel na bicykli zrealizovať. Niektoré som vymyslel sám, v niektorých prípadoch som sa dal inšpirovať jazdcami v zahraničí." Najväčším snom je vyjsť Kriváň na bicykli. "Keď som nad tým uvažoval, myslel som si, že najťažšie to bude na tom bicykli vyskákať. Teraz vidím, že najťažšie na tom, bude asi vybavenie povolenia na uskutočnenie tohto pokusu. Som presvedčený, že tým nepoškodím prírodu a ani "nezmagorím" davy cyklistov, ktorí by sa prípadne pokúsili o niečo podobné." Ďalšou myšlienkou bolo vyskákať na bicykli nejakú výškovú budovu. "Tento nápad mi ukradol jeden môj kamarát a neviem, či si je vedomý toho, že za tento pokus o zápis do Guinessovej knihy rekordov zaplatil naším priateľstvom." Števo má už v hlave ďalšie zaujímavé idey. "Ak sa mi podarí zrealizovať jeden z mojich nápadov, bude to ozajstná bomba. Radšej ho však neprezradím, aby mi ho opäť niekto neukradol." Pozoruhodným je aj prejazd na bicykli na zadnom kolese, v ktorom chce Popradčan prekonať absolútny rekord. "K tomuto činu ma motivoval článok, v ktorom som sa dočítal, že jeden chalan zo Slovenska prešiel na motorke na zadnom kolese 12,3 km. Asi pred mesiacom som sa pokúšal o prekonanie tohto rekordu, ale podarilo sa mi prejsť iba tri kilometre a 350 metrov. Na tento rekord si však trúfam a chcel by som urobiť oveľa väčší. Mohlo by sa to zrealizovať ešte do začiatku tohtoročných MS."
Poslanecký post človeka zaväzuje
Od konca minulého roka je Š. Pčola poslancom mestského zastupiteľstva v Poprade, keď kandidoval za mestskú časť Juh 3. "Výsledky volieb ma milo prekvapili, pretože som tu vyhral a poslanci mestskej časti si ma zvolili za jej predsedu. Pri tejto práci ide predovšetkým o komunikáciu s občanmi. Sme tu pre ľudí, takže by sme mali riešiť veci, ktoré občanov mesta trápia. Chcel by som, aby za nami bolo vidieť zmenu a aby sme veci pohli smerom dopredu. Mojou snahou je doriešiť do konca aj problémy, ktoré sa zdajú byť veľké a na prvý pohľad možno i neriešiteľné." Štefan má za sebou niekoľko svadobných obradov, pri ktorých sa našiel. "Na zasadnutí mestského zastupiteľstva sa obsadzovali miesta v jednotlivých komisiách. Jednou z nich je i sobášiaca komisia, v ktorej som tiež. Pre väčšinu ľudí, možno i pre mňa to bola najmä zo začiatku riadna exotika. Celkom ma to baví a je to veľmi zaujímavé. Sme tam šiesti ľudia, ktorí sa každý víkend striedame. Je pozoruhodné, keď druhých sobáši človek, ktorý sám ešte nie je v manželskom zväzku, ale možno na druhej strane je to aj dobré." Okrem sobášov má Š. Pčola na starosti aj vítanie nových občanov mesta, čo je niečo podobné ako krst v kostole.
Snom let do vesmíru
Napriek malému množstvu voľného času si nájde Štefan čas aj pre svoje záľuby. "Veľmi rád relaxujem pri televízii, pri dobrom filme. Som veľkým fanúšikom SCI-FI. Odôvodňujem to tým, že som romantický typ a veľmi mám rád hviezdnu oblohu. Vesmírne lode a rakety nemajú od oblohy ďaleko, takže preto ten romantik, ktorý má rád SCI-FI. Mojím snom je raz letieť do vesmíru. Verím, že sa dožijem toho, že bude možné lietať na iné planéty." Najväčšími životnými oporami Š. Pčolu sú jeho rodičia, brat a taktiež priateľka Monika. "Bez rodinného zázemia to skutočne nejde a to je veľmi dôležité preto, aby bol človek vyrovnaný a v pohode. Je pravdou, že tretí krížik už mám predo dvermi a tak je v mojom veku prirodzené myslieť už aj na založenie si vlastnej rodiny. Myslím si, že doteraz som ešte na to nebol zrelý a hoci mám tridsať, stále sa cítim na osemnásť. Na veci sa však už predsa len pozerám ináč a postupne sa menia moje životné priority. Chcel by som mať v budúcnosti dve deti. Nie som jedináčik, vyrastal som so súrodencom a myslím si, že dve deti je tak akurát."