United Stifflers vystúpila v rámci svojej česko-slovenskej koncertnej šnúry Dara Rolins Tour 2003.

Ešte stále máte v brušku tú záhadnú cystu, bolí?

"Nechce sa mi rozprávať o mojom súkromí a o veciach, ktoré už boli napísané stokrát. Niektoré veci nechcem ventilovať pred svetom. Vždy sa niečo z môjho súkromia preberá v bulvárnych plátkoch bez toho, že by som ja vyvinula nejakú aktivitu k tomu, aby sa o tom rozprávalo. Cysta nie je vec, ktorú chcem preberať so zvyškom sveta, ale so svojimi lekármi."

Vyslal vám tento zdravotný problém signál, že možno treba v kariére spomaliť, prehodnotiť "pravosť" vašich životných hodnôt a viac uvažovať napríklad o stabilnejšom vzťahu, deťoch a pokojnejšom živote?

"Ale moje hodnoty sú pravé - aj tie, ktoré vyznávam teraz, aj tie, ktoré som vyznávala predtým, aj tie, ktoré vyznávať budem. Je to skôr podmienené obdobím, vekom, prioritami a vecami, na ktoré mám ešte čas. Ale nikdy to nie je tak, že by niečo bolo pravé a niečo nie, pre mňa má všetko, čo robím, význam rovnako veľký a zásadný. Dnes je to hudba a spievanie a o pár rokov to bude rodina."

Mýlili ste sa alebo mýlite sa v živote?

"Drobné omyly sa mi stávajú, ale zásadných životných omylov som sa ešte, našťastie, nedopustila. Neviem, či je to šťastím alebo mojou povahou, ale mám (krátka Darina pauza) nos (úsmev) na to vyhnúť sa im. Svoj zdravotný problém vnímam ako dôsledok rýchleho života, toho, že si vždy hovorím: 'To zvládnem'. Mám pocit, že som v mužskom tele, že mám tej sily dosť, že nie som žiadne pierko, ktoré len tak niečo zlomí. Pocit, že to zvládnem, že môžem spievať neskoro, že môžem mať každý deň koncert, že môžem byť dve hodiny na javisku, potom si dať panáka a ešte tam zostať a užívať si. Ale nakoniec si musím uvedomiť, že som iba 'ženská'."

Vylepšené 50-tisícové prsia, vylepšený 20-tisícový nos, zadkom eroticky vrtiaca sexbomba s hlbokým výstrihom a odhaleným bruškom, niekoľko slávnych expartnerov, skúsenosť s drogami, šoubiznisové večierky - prakticky takto ste v súčasnosti niektorými médiami prezentovaná čitateľom.

"To nie je všetko. O tom nie som. To je proste súčasť šoubiznisu. Tie prvé veci, ktoré ste vymenovali, by sa hodili na akúkoľvek inú hviezdu či speváčku, tie veci sú spoločným menovateľom ľudí v šoubiznise. Ale neviem, či bulvár zaujíma aj niečo iné. Oni ma neoslovujú, nezavolajú mi, že chcú urobiť článok, oni ho napíšu bez môjho vedomia. Ak by so mnou diskutovali a opýtali sa ma, o čom chcem hovoriť, verte mi, že rozhodne by som nikoho na titulnej stránke netrápila mojím nosom a prsiami."

Ako na to reagujete?

"Občas sa mi dvihne žalúdok, keď si kúpim Blesk, dívam sa na to a hovorím si: 'Ježišmária, chudáci ľudia!' Na titulke si môžu prečítať o tom, že som si nechala spraviť nos. A to som si ho ešte 'spraviť' nenechala, pretože plastika nosu vyzerá úplne ináč, ale to tiež nikoho nezaujíma. Mne nikto nerozhodil celú kostru nosu, nechala som si spraviť len špičku, to trvá týždeň, to nie je plastika, iba korektúra. Ale na to sa nikto nepýta, pretože 'Rolincová má nový nos' znie určite lepšie."

Sotva s tým niečo spravíte.

"To je fuk, ja to neriešim, lebo to k bulváru patrí. Patrí to k životu asi všetkých trochu slávnejších ľudí a myslím, že tí, ktorí tomu veriť chcú, uveria, aj keby som ich presviedčala, že je to inak, lebo ich zaujímam povrchne. Ale tí, ktorých zaujímam naozaj, si prečítajú aj rozhovor, kde sa mi dá priestor, aby som aj trošku otvorila svoju dušu. Takže si zas nemyslím, že je to so mnou až také strašné, že by ma všetci vnímali iba prostredníctvom tých vecí, ktoré ste vymenovali v otázke. Skrátka, niektorí novinári majú pocit, že oni robia službu mne. Ale ja o žiadnu takúto reklamu nestojím, mne nijako nepomôže v predaji platní ani nepríde kvôli tomu viac ľudí na môj koncert. Práve naopak, keď sa objavím v bulvári, ja robím službu im, ja im predávam noviny. Môj nos, moje prsia, moji chlapi a to, čo všetko som zjedla a vyskúšala a blablabla."

Raz ste povedali: "My, dievčatá, riešime veľa komplexov, niektoré menej, niektoré viac. A tie, ktoré môžeme raz a navždy vyriešiť, proste vyriešime!" Aké ešte máte nevyriešené komplexy - fyzické či duševné?

"Dušu si nechám pre seba, s tou si viem poradiť a keď nie ja, tak sa o ňu postarajú moji blízki. A tie ostatné veci, ktoré sa dali raz a navždy vyriešiť, som si vyriešila. Proste som prsia zdedila po otcovi, tak som si kúpila väčšie. Vadila mi 'nepravidelná' špička nosa, tak som zašla za doktorom, on mi ju opravil a už som spokojná. Áno, priznavam, sú to povrchnosti, pre niektorých ľudí väčšie, pre niektorých menšie, ale aby som tým netrápila seba a svoje okolie a stále to neriešila pred zrkadlom, tak radšej som to vyriešila raz a navždy. Som vďačná pánu bohu a prírode za to, akú ma urobili, dovolila som si do toho dvakrát takto zasiahnuť a trošku to poopraviť, ale už som spokojná, už nebudem nič viac meniť, sľubujem."

Noviny tiež o vás napísali, že "keby ste si to vtedy nenechali vziať, mali by ste malého Gotta aj malého Štaidla".

"To som čítala. A ešte som sa o sebe dočítala aj to, že som nesmierne náruživá, ha ha. Podľa toho, čo čítam, tak mám na každom prste asi piatich frajerov a tehotná som už bola asi s každým, kto sa o mňa len tak obtrel. Neviem, či má cenu to vyvracať, ale keby ľudia vedeli, akým nudným sexuálnym životom, čo sa týka počtu partnerov, ja žijem, asi by boli prekvapení. Až také terno to so mnou nie je (úsmev)."

Prenasleduje vás akýsi úchyl.

"Je ich viac, ale jeden mi už pol roka píše e-maily, podpisuje sa ako Baldachýn, iný sa vydáva za reprezentanta nejakej nadácie a v mojom mene vyberá od ľudí peniaze. Niečo sa proti tomu robiť dá, ale je to pre mňa také náročné, zložité, časovo a finančne vyčerpávajúce, že si len hovorím, že dúfam, že ho to prestane baviť a dá pokoj. Lebo fakt nemám čas ani chuť niekoho prenasledovať a nechať to donekonečna vyšetrovať na polícii. Ten Baldachýn je hustý, vie o mne úplne všetko, žiadna moja aktivita mu neujde, zjavne sleduje môj vývoj a všetky moje kroky (trpký úsmev). Vyšetruje to polícia, vraj je to nejaký novinár, ale nemám ešte pohromade všetky informácie k tomu, aby som s tým mohla niečo ďalej urobiť. Vždy sa odmlčí a potom napíše. Dokáže ma naštvať. Policajti mi povedali, že jeho meno mi nedajú, kým vyšetrovanie nebude ukončené, aby som nespravila nejaký unáhlený krok, aby som sa ho nevybrala hľadať sama."

A čo by ste urobili, keby ste sa s ním stretli?

"Minimálne by som sa s ním porozprávala od srdca, sú momenty, keď človek nemá ďaleko k tomu, aby do niekoho aspoň strčil, keď je bezmocný. Aj na základe jeho vymyslených príbehov vyšli už v novinách niektoré veci v štýle 'že vraj'. S tým neurobíte nič, akurát za ním ísť a dať mu päsťou, čo asi nie je príliš dámske (úsmev)."

Prečo niektorým Čechom prekáža slovenčina?

"Netuším. V mojom prípade si už na to všetci zvykli. Ale nájdu sa hlupáci, ktorým ten druhý jazyk vadí, a tí sú aj v Česku a aj na Slovensku."

Ako ste vnímali slovensko-českú rivalitu počas majstrovstiev sveta v hokeji?

"Ja som strašne držala palce Slovákom, všetci si zo mňa robili srandu a podpichovali ma, že aj tak nás porazia. Takže som mala veľkú radosť, keď sme porazili my ich. A všetky stávky som vyhrala ja, ha ha."

Raz ste po vášnivej noci s vašim expriateľom tanečníkom Janom Bursom v hoteli Kamila - mimochodom, patriaceho Kamile Magálovej - v Čiernej Vode ráno prišli na recepciu s previnilo sklopeným zrakom a recepčnej ste oznámili, že sa vám "zlomila posteľ". To vy ste boli v noci taká šelma či on taký tiger?

"Ha ha, posteľ sme síce zlomili, ale žiadna vášnivá noc sa nekonala. Bolo to ráno a ja som od radosti, že svieti slnko, skákala na posteli a tá sa zlomila - to je celé. Ale pokojne ostaňme pri tej pôvodnej, vymyslenej verzii, pretože tá znie rozhodne šťavnatejšie a efektnejšie (úsmev)."

V lete v noci spávate nahá a v ostatných ročných obdobiach v tielku a trenkách. Už je leto.

"Už spávam nahá, tielko a trenky čakajú, až kým opäť nasneží."

Vždy, keď vidíte Gotta, máte chuť ho objať.

"Vždy ho rada vidím, Karel je pre mňa ako ujo."

Koho ďalšieho vo vašom živote máte chuť objať, keď ho vidíte?

"Moju sestru, môjho miláčika, moju mamu, môjho otca, moju veľkú rodinku myslím tú "pracovnú". Ľudí, ktorí pre mňa pracujú sú to všetko zároveň moji najlepší kamaráti. A mojich psíkov, už ich máme v rodinke troch, vzala som si ďalšieho z útulku."

Máte tridsať rokov. Čo ste od svojej dvadsiatky do tridsiatky nestihli, čo ste chceli?

"Nemôžem sa sťažovať na pestrosť svojho života, stretla som veľa zaujímavých ľudí, prežila veľa lásky, nič strašného sa mi nestalo. Zdravie mi slúži, okrem tých pár vecí, ktoré sa však dajú vyriešiť. Som šťastný človek, na nič sa nesťažujem, nič neľutujem a myslím, že veľa vecí je ešte predo mnou. Mám pocit, že posledných pár rokov ma ten život fakt začal baviť. Určite nebol v mojom živote zlom v 18-ich rokoch, ako sa hovorí, že človek vtedy dospeje, nie, ja som skutočne dospela v ženu až teraz pred pár rokmi. Je to pocit, ktorý v sebe zrazu cítim a cítim ho posledné dva roky. Život si užívam ináč, viac, plnými dúškami. Je mi dobre."

A čo chcete stihnúť od tridsiatky do štyridsiatky?

"Rodinu. Deti. Moje dievčatko. Prvé určite bude dievčatko. Bude sa volať Mína. Mína ako tá v Draculovi. A potom chcem aj chlapčeka, ale preňho ešte meno nemám, lebo viem, že najprv budem mať dievčatko - malú Minku."

A kto bude Míniným otcom? Váš súčasný priateľ (srbský herec Dragan Radivojevič, prezývaný) Kiki?

"Ha ha, koniec rozhovoru, kde sa ten váš diktafón vypína (úsmev), ťuk..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.