storočia mechanický prenos hudby ovládali kolovrátky, pianoly a iné pre nás neznáme technológie. Dejiny týchto nástrojov úzko súvisia s historickým vývojom automatov. Tieto zariadenia mali skrytú hybnú silu v pružinkách, kolieskach a pákach.
Predchodcami automatov boli sošky s pohyblivými časťami známe z Egypta a Ázie. Zo začiatku slúžili na náboženské účely, neskôr sa z nich vyvinuli "zázračné mašinky". Na stavbe týchto strojov sa podieľali významní mechanici a technici. O stavbe niektorých strojov sa zachovali rôzne spisy napríklad o hydraulickej mechanike al-Džazarího.
V 10. storočí už Arabi zhotovovali rôzne píšťalové mechanizmy. Záklopky na píšťalkách otvárali kolíčky na valci, ktorý sa pomaly otáčal. Väčší rozmach týchto strojčekov nastal v období alchýmie. Počas stredoveku sa v Európe vývoj automatov zastavil. V 9. storočí zostrojili pre cisára Theofila z Byzancie dva automaty, so stavbou hudobných automatov sa zaoberal aj Leonardo da Vinci.
Väčší rozmach hudobných automatov nastal v období rozvoja hodinárskych strojov. Vynález kníhtlače umožnil rozšírenie nôt a tým aj hudby. Hudbu obľubovala najmä šľachta a bohatí mešťania. Johann Kaspar Kerll zložil skladbu výlučne pre organové automaty. Aj J. S. Bach skomponoval niektoré diela výlučne pre hudobné automaty, keď bol v službách kniežaťa Leopolda. Pre hodinára Charlesa Claya zložil Händel dve zbierky skladieb pre zvonkohry.
Najväčší rozmach zažili automatofóny v období viedenských klasikov. V tom období vznikla samotná a bohatá zbierka skladieb, ktoré komponovali najväčší majstri. Zachovali sa 3 Mozartove skladby, ktoré neskôr upravil pre klavír. Neskôr sa podobné prístroje objavili aj v zábavných podnikoch podobne ako neskôr polyfony a pianoly. Majitelia hostincov si dávali zhotovovať hracie automaty so skladbami významných hudobných skladateľov. Kolovrátky reprodukovali najmä viedenské valčíky, ktoré boli v tom čase obľúbené.
Na začiatku 19. storočia sa objavili nové typy automatofónov. V krátkom čase nahradili zastaralú technológiu výroby, mali malé rozmery a pekný zvuk. Začiatkom 19. storočia sa objavil fonograf, ktorý umožnil prvýkrát v histórii zaznamenať zvuk. Hudobné automaty a fonografy patria k prvému stupňu vývoja v dejinách záznamu a reprodukcie zvuku. Vymoženosti ktoré máme dnes sú dielom dlhoročného vývoja, preto nezabúdajme na tieto majstrovské diela, ktoré dnes patria k vzácnostiam...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
