Najväčšiu radosť z toho majú ich rodičia, ktorí zrejme tuho rozmýšľajú nad tým, kam svoje ratolesti na taký dlhý čas umiestnia, keďže už zopár rokov platí nepísaná zásada, že prázdniny sa síce stále predlžujú, no počet dní dovolenky zostáva po každej novele Zákonníka práce ten istý. Pravda, neplatí to o vzdelanostnej elite nášho národa, teda o učiteľoch. Tí už vyše týždňa neohlásili žiaden štrajk, ba ani štrajkovú pohotovosť, a tak sa bežný občan musí spýtať, že čo sa deje. Nuž, takmer nič, keďže aj oni majú teraz dvojmesačné prázdniny, a cez dovolenku sa im štrajkovať veľmi neoplatí. Porovnajme si pre zaujímavosť štrajkujúceho odborára z Podpolianskych strojární v Detve a takého priemerného učiteľa. Zatiaľ čo spomínaný Detvanec vcelku oprávnene štrajkuje za to, aby vôbec mohol robiť a firma sa odpredala zahraničnému záujemcovi, ktorý by v nej opätovne rozbehol výrobu, o takom učiteľovi zo školy sa to veru povedať nedá. Ten totiž štrajkuje preto, že od dobroty už nevie, čo má robiť. Možno aj preto sa premiér Dzurinda, ktorý teda k priaznivcom akýchkoľvek štrajkov rozhodne nepatrí, otvorene pridal na stranu protestujúcich Detvancov, pričom učiteľov nechal radšej tak. Veru, kam sa hrabe po osemhodinovej dennej šichte ťažko pracujúci človek spod Poľany na takého učiteľa, ktorý má spolu so žiakmi tri mesiace v roku prázdniny a za týždeň odučí až priemerne 25 hodín? No zas na druhej strane, možno sa obidvom z nich splní ich sen. Keď všetko pôjde dobre, Detvanci nebudú musieť blokovať vlastnými telami cestu vo svojom meste, lebo už onedlho by mohli nastúpiť do zamestnania. Aj učitelia asi nastúpia 2. septembra do práce s väčším nadšením, lebo vláda im zrejme k 1. augustu zvýši ich platy o 5 percent. Čo už po takej somarine, že sa opäť zvýši schodok štátneho rozpočtu... Učitelia potom opäť vyjdú do ulíc, že navrhované zvýšenie je nedostatočné a rodičia ich žiakov si budú musieť opäť vybrať deň dovolenky na to, aby "suplovali" to, čo v ten deň mali urobiť kantori. Ale ani to predsa nikomu vadiť nebude. Veď čo koho zaujíma, že vzdelanostná úroveň našej mladej populácie každým rokom klesá, čo dokumentujú aj porovnania s krajinami EÚ. Takisto každému kompetentnému je ukradnuté, že napr. v porovnaní s údajmi spred 10 rokov máme síce menší počet žiakov, no zato o dosť väčší počet škôl a učiteľov. Voči tejto skutočnosti však posledne menovaní štrajkovať určite nepôjdu...
Hoci cigarety pre zarytých fajčiarov oficiálne zdražejú od 1. augusta, predajcovia si avizované zvýšenie spotrebnej dane premietli do svojich cien už od konca mája. Fajčiarov to však nezlomí, oni budú "huliť", aj keby ich krabička vyšla na stovku a rodina by nemala ani na chleba. Aj preto sa nám nezdá, žeby postupom času sa u nás mal znižovať počet špakov. Navyše keď k tomu pripočítame, že uplynulý týždeň sa nám našiel jeden dávno zahodený Špak, ktorého už takmer začala oplakávať aj jeho vlastná rodina. Dlhohľadaný Špak je teda opäť medzi nami, no namiesto fajčiaceho zdravotníckeho ministra Zajaca má táto informácia väčšiu cenu pre jeho vnútorného kolegu Palka. Aby sme si to zrekapitulovali, šéf Dozornej rady Chemka v Strážskom známy pod menom Milan Špak sa predčasom počas vykonávania svojej potreby stratil na diaľničnom odpočívadle Zeleneč pri Trnave. Hovorilo sa všeličo, keď okrem únosu UFO-m sa v médiách zjavili azda všetky možné alternatívy jeho zmiznutia. Všetko však bolo len divadlo, Špak totiž v Zelenči vôbec nepišal, jediný, kto dokázal prečúrať slovenskú verejnosť, bol po dlhšom čase náš tentoraz bezalkoholický policajný zbor. Teda klobúk dole, palkovci ušili takú búdu, aby lapili do pasce Špakovho obchodného soka, ktorý si mal údajne objednať jeho zmrzačenie, že ten sa ešte dosť dlhý čas nebude vôbec smiať na vtipoch o policajtoch. Špak, ktorý má už opäť šmak, doma nikomu nič nepovedal a dva týždne sa úplne odrezaný od sveta skrýval s požehnaním polície v istom domčeku. Okrem toho, že Špakov obchodný rival je už v chládku, malo toto jeho zmiznutie veľké pozitívum aj pre rodinu. Manželka mu nemusela nič prať ani žehliť, ušetrili aj na strave a takisto dosť dlho nedajú ani 80 Sk na lístok do kina, keď sa tam bude premietať nejaký triler...
Zvyšovanie spotrebných daní, či jednotná sadzba DPH je minimálne posledných niekoľko dní úplne fuk žilinskému okresnému sudcovi Pavlovi Polkovi. Za uplynulý týždeň totiž zarobil viac ako tri naše nateraz dovolenkujúce hokejové hviezdy Pállfy, Bondra a Šatan dokopy. Rovných 19 miliónov. Šesť "melónov" by mu mal dať štát v zastúpení ministerstva spravodlivosti a 13 miliónov vydavateľstvo Perex za to, že si o ňom dovolilo škaredo napísať. Podľa verdiktu súdu bolo zarážajúce, že išlo o škandalózne informácie o sudcovi a rezort spravodlivosti ani polícia v tomto smere nekonali. Deň predtým Krajský súd v Bratislave navyše rozhodol, že rezort spravodlivosti vyžadovaním finančných priznaní od funkcionárov štátnej správy v novembri 1999 "hrubým spôsobom porušil ich ústavné a základné ľudské práva". Vtedajší predseda Okresného súdu v Žiline P. Polka ako jediný z funkcionárov odmietol žiadosť vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na podanie majetkového priznania, a tak ho minister z funkcie odvolal. Polka žiadal okrem ospravedlnenia i nemajetkovú ujmu od daňových poplatníkov vo výške 20 miliónov Sk. Keďže súd mu dal zatiaľ iba 6 miliónov, pochopiteľne sa proti tomu skrivodlivému verdiktu odvolal. Okrem minulotýždňových 19 "melónov" zatiaľ P. Polka vysúdil 700-tisíc od istého denníka a "rozrobených" má ešte zopár ďalších žalôb na ochranu osobnosti. Dôležitý je pre neho rozsudok ako taký, odškodné je vedľajšie. "V podstate je to len taká čerešnička na tej torte. Vnímam to ako veľmi jasný a významný signál pre občanov SR, ale aj pre cudzinu, že na Slovensku je možné dovolať sa ochrany porušovania ľudských práv na nezávislom súde. Mám majetok, ktorý môže mať hodnotu viac miliónov, ale dokážem vždy preukázať jeho pôvod." Nuž, niekedy ani autor týchto riadkov nenachádza slov...
P.S. Hoci sa nám plynulý pondelok v rubrike Ôsmy deň týždňa priznal vtedy z väzenia práve prepustený podnikateľ Jozef Majský, ako sa teší na slobodu, dnes už, žiaľ, preňho spomínané slová neplatia. Do jeho skromnej rezidencie v poľovníckom revíri neďaleko Topoľčianok vtrhli v piatok predpoludním kukláči a po necelom týždni dýchania neväzenského vzduchu ho opäť s požehnaním vyšetrovateľom uvrhli do temnice, keďže by vraj mohol ovplyvňovať svedkov. Aj napriek tomu, že pri svojom súčasnom psychickom stave by J. Majský mohol maximálne tak ovplyvňovať svedkov Jehovových, predsa len to s ním nevyzerá až tak čierne. Našťastie sa jeho prípadom opäť bude zaoberať ten istý košický sudca, ktorý ho v polovici júna svojím rozhodnutím pustil zo žalára. A predsa keď to urobil vtedy, každý súdny človek dúfa, že svoj kvalifikovaný právny názor za ten krátky čas nemôže zmeniť. A tak všetci veríme, že sa tento podnikateľ už onedlho bude môcť pozerať na svet z niektorého zo svojich početných poľovníckych revírov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
