(ľudovo zákon o konflikte záujmov). Nebude. Slávna snemovňa ho odsunula až na jeseň. Najhoršie je, že vôbec nie je isté, či ide o odklad posledný.
Zákon, pripravený v gescii Daniela Lipšica, by mal riešiť jeden zo základných problémov každej demokracie - čistotu a transparentnosť výkonu verejnej moci. Spoločenská atmosféra na Slovensku je doslova tehotná objednávkou po norme, ktorá má znemožniť zneužívanie politických a úradníckych funkcií na súkromné ciele. Presnejšie sťažiť - je jasné, že stopercentnú priehľadnosť nezabezpečí žiaden zákon. Včerajší cirkus s Mečiarom na Markíze bol skvelou ilustráciou tejto potreby: keby bol konflikt záujmov dnes uzákonený v tej podobe, v akej sa navrhuje, nemohol by veľký Mufti kričať, že nikoho nič do jeho súkromia, teda do toho, odkiaľ vzal (kto mu "požičal") 40 miliónov - minimálne.
Zásadnou novinkou návrhu je totiž povinnosť verejných činiteľov oznamovať majetkové pomery vlastné, resp. aj najbližších rodiných príslušníkov. Mečiar by teda musel zo zákona nielen ohlásiť, odkiaľ vzal prostriedky na Elektru, ale podložiť to aj hodnovernými dokladmi. Dnes platný zákon o konflikte záujmov, prijatý v r. 1995 za jeho vládnutia, je v tomto smere platonický a neúčinný; politici síce majú povinnosť každoročne hlásiť svoje majetkové pomery, ale do priznaní, ktoré sa archivujú na parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, si môžu uviesť doslova všetko. Kontrola je totiž nemožná a obsah sa smie zverejniť iba so súhlasom predmetnej osoby. To robí zákon čiste formálnym, keďže užšia-širšia verejnosť, ktorá by aj disponovala informáciami o hnuteľných-nehnuteľných statkoch dotknutej osoby, nemá možnosť porovnania údajov v priznaní so svojimi zisteniami.
Kontraverzným bodom sú rodinní príslušníci. Tu narážajú na seba dva princípy - verejný záujem vs. ochrana súkromia. Manželov a manželky tento zákon neprimerane obťažuje, keďže oni nemusia mať s verejným angažmán životného druha nič spoločného, môžu byť dokonca proti nemu. Nie je celkom jasné, ako príde štát k tomu, aby ich šikanoval. V mnohých manželstvách sa vedie úplne oddelené hospodárenie, nevraviac o prípadoch, keď pred sebou niečo taja. Vymáhanie priznania je v takejto situácii zásah do súkromia ako bič. Ale budiž - len škoda, že slovenská legislatíva zďaleka nie vždy takto nadraďuje verejný záujem.
Toto však nikoho na Slovensku nemrzí, všeobecne sa ako oveľa konfliktnejšie vníma iné ustanovenie - tzv. postzamestnanecké obmedzenie. To by predpísalo, že do roka po odchode z pozície nesmie funkcionár vstúpiť do zamestnania vo firme, s ktorou prišiel v "službe" nejako do styku. Sranda - toto je úplne v poriadku, zákaz by sa mohol aj spokojne predĺžiť a rozšíriť na celú sféru nejakej činnosti (napr. minister financií - bankový sektor, kapitálové trhy, atď.). Predsa ten, kto ide do nejakej pozície, sa rozhoduje slobodne a môže zvážiť, či mu takáto reštrikcia stojí za funkciu. Treba vedieť, že prísľub lukratívneho miesta je jednou z klasických foriem korupcie. Na strane druhej je faktom, že fluktuácia medzi politickou a podnikateľskou sférou je vo svete úplne normálna a najočividnejšia azda v USA. Vychádza sa z toho, že vzťahy, väzby a kšefty sú úplne transparentné a utajenie čohokoľvek znamená totálny koniec a trestnoprávny postih.
Novela veľmi podobného znenia, ktorú predkladali bývalí poslanci Orosz a Kresák, neprešla v NR SR presne pred rokom (a pred ňou tzv. Langošova). Veľmi podobná tej dnešnej bola aj politická predohra - parlamentné strany spočiatku návrh mohutne podporovali, ako sa ale blížilo hlasovanie, tak sa množili výhrady a pripomienky. Napokon návrh, ktorý potrebuje 90 hlasov, nepodporila ani celá koalícia - s dosť stupídnymi zámienkami: KDH napr. prekážala nezlučiteľnosť funkcií poslanca a štátneho tajomníka. Vecne mohli mať pravdu, tu však ide o princíp - tam, kde sa vyžaduje ústavná väčšina, nie je možné, aby sa páčilo každému všetko.
Momentálne sledujeme rovnaký proces; klub "tkáčovcov", podporovaný celou opozíciou, vyzval predkladateľa, aby návrh stiahol z programu júnovej schôdze. Údajne v texte došlo k viacerým zmenám, ktoré prekračujú rámec predbežnej politickej dohody. Nie je však nijakým tajomstvom, že opozíciou hýbu z pozadia mocní lobisti, najmä zo ZMOS-u. Tí by chceli, aby z návrhu zmizla pôsobnosť ustanovení zákona, ktorá sa dotýka samospráv. Raz darmo - silnejší ako verejný záujem sú lobisti. Uvidíme, či jeseň túto starú skúsenosť vyvráti alebo potvrdí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
