kontroverzným premiérom Silviom Berlusconim (na snímke).
Najbohatší európsky líder, mediálny magnát a majiteľ futbalového veľkoklubu AC Miláno len minulý týždeň získal od talianskeho parlamentu imunitu, takže nebude musieť vysedávať počas predsedníctva na súdoch, aby sa obhajoval voči obvineniam z korupcie. Pozorovatelia však okrem problémov s justíciou upozorňujú v prípade Berlusconiho na možné konflikty záujmov či jeho vzťahy s ostatnými lídrami EÚ. Predsedu Európskej komisie Romana Prodiho sa napríklad taliansky premiér pokúsil zatiahnuť do svojho korupčného škandálu. Jeho ponímanie Európy zasa znepokojuje niektoré európske vlády. Berlusconi ako amerikanofil, ultraliberál a zástanca čo najväčšej EÚ, ktorá by zahŕňala aj Rusko či Izrael, nie je celkom po vôli štátom "starej" Európy, najmä Francúzsku či Nemecku.
Hlavnou úlohou Berlusconiho polročnej misie na čele EÚ bude v októbri odštartovať tzv. medzivládnu konferenciu, ktorá na základe návrhov Konventu rozhodne o definitívnom znení európskej ústavy. Rím sa bude snažiť, aby sa rokovania o ústave skončili ešte do konca roka počas talianskeho predsedníctva. K podpisu ústavy síce dôjde až po 1. máji 2004, Taliansko však tvrdí, že aby bol dostatok času na jazykové a právne úpravy dokumentu v 21 jazykoch rozšírenej únie, treba text dokončiť najneskôr v decembri. Hoci ústava sa bude podpisovať až v máji počas írskeho predsedníctva, premiér Berlusconi dal jasne najavo, že k podpisu by malo dôjsť v Ríme. Svoj podiel na historickom okamihu však nechce stratiť ani Írsko, ktoré navrhlo, aby sa zmluva najskôr podpísala v Dubline, potom kolovala po všetkých členských krajinách a nakoniec zavítala do Talianska, kde bude uložená.
Taliansko chce tiež počas svojho predsedníctva pokračovať v príprave únie na rozšírenie. Už od podpisu prístupovej zmluvy sa desať vstupujúcich krajín, vrátane Slovenska, zúčastňuje na všetkých rokovaniach EÚ a Rím chce v ich postupnom začleňovaní do činnosti únie pokračovať.
Veľkú pozornosť bude Taliansko venovať boju proti nelegálnej migrácii, terorizmu a organizovanému zločinu. Do krajiny prakticky denne prichádzajú stovky nelegálnych utečencov. Úlohou Ríma bude pokračovať v tom, s čím únia začala - posilňovaní ochrany vonkajších hraníc, zjednocovaní procesu vydávania víz, zavádzaní biometrických údajov, napríklad odtlačkov prstov, do pasov.
Taliansko chce ďalej posilniť postavenie a význam EÚ na medzinárodnej scéne. Chce vylepšiť irackou krízou poškodené vzťahy s USA, hrať dôležitú úlohu na Blízkom východe, ale rozvíjať tiež strategické partnerstvo s Ruskom. Berlusconi viackrát zopakoval, že únia by sa mala rozšíriť aj o také štáty, ako Rusko či Izrael. Netají sa tiež myšlienkou vytvoriť s Ruskom podobnú stálu radu pre spoluprácu, ako má s Moskvou NATO.
Dôležité sú pre Rím aj vzťahy s Balkánom a Stredomorím. V ekonomickej oblasti chce Taliansko priviesť úniu k oživeniu hospodárskeho rastu, aj pomocou rozsiahleho plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry.
Taliansko oficiálne prevezme predsedníctvo EÚ od Grécka zajtra a na čele únie bude do 31. decembra, keď ho vystrieda Írsko. V stredu 2. júla predstaví Berlusconi talianske priority poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu a v piatok sa v Ríme uskutoční tradičné stretnutie Európskej komisie s členmi vlády predsedajúcej krajiny. Počas talianskeho predsedníctva sú naplánované dva summity EÚ - 16. - 17. októbra a 12. - 13. decembra, pričom oba sa uskutočnia v Bruseli. Nie je však vylúčené, že lídri európskej dvadsaťpäťky sa zídu v októbri aj v Ríme, aby začali medzivládnu konferenciu o ústave.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
