novinárov nafukujú bubliny a produkujú virtuálnu realitu, ktorá je už úplne mimobežná s fakticitou kauzy.
Bugár chce dnes žiadať na Koaličnej rade vysvetlenie od kamarátov, "prečo bez vedomia SMK pripravovali protizákon k maďarskému krajanskému zákonu". Urobí tým neoceniteľnú službu všetkým, ktorí chcú plamene udržať na streche. Zabudnime, že sám Bugár po novembrovej roztržke premiérov verejne vystúpil z celej kauzy vyhláseniami, že SMK sa prestáva angažovať vo veci a jej sa zákon netýka. Toto odkázal koaličným priateľom i slovenskej verejnosti, pričom delegácie SMK veselo chodili do Budapešti "čistiť" novelu s expertmi maďarskej vlády. SMK pol roka vysielala do slovenského priestoru signály, že sa sťahuje do pozadia a nech si to vybavia medzi sebou obe MZV. V poriadku; ale ak si títo teraz nejaký "kontrazákon" pripravili, tak čo sa diví? Keď sa dištancuje, tak sa dištancuje - čo ho mali prizvať??? Na ministerstvách sa píšu desiatky zákonov a stovky nižších noriem, ktoré neprejdú cez koaličné schvaľovanie.
Celý "kontrazákon" je jeden veľký cirkus. Nie je vylúčené, že nejakí iniciatívni úradníci si takto chceli šplhnúť. Ba ani to, že z nejakej politickej úrovne, najskôr od Kukana, vyšiel nejaký pokyn. (Kukan to bol, kto stál za zmenou Dzurindovho stanoviska v novembri, keď odmietol dohodu o "školských príspevkoch" a podrazil Bugára.) Podstatné je, že žiadny "protizákon" nie je na programe dňa - a ani nebude. Bugár teda nemá prečo napínať strunu, veď sám sa neustále sťažuje, že "maďarská karta" tu, hentam a všade.
"Kontrazákon" je slepá ulička - to je ópium pre masy a hlúpych novinárov. Počnúc Dzurindom to všetci vedia. Nie je možné, aby štát zabránil svojim občanom ísť si po podporu hoci na ministerstvo financií do Budapešti. Maďarský zákon nemá na Slovensku žiadnu účinnosť ani platnosť, všetko konanie, ktoré u našich občanov vyvolá, sa udeje z ich slobodnej vôle. Keby sa toto sankcionovalo napríklad zdanením, šlo by o také porušenie majetkových práv, že dovidenia. Totálnym nezmyslom by bol údajný paragraf o tom, že "je neprípustná činnosť právnických a fyzických osôb, ktoré uplatňujú právny predpis inej krajiny na území SR". Ha-ha: predvčerom oslavovali Američania na Slovensku, v predstihu, Deň nezávislosti, ktorý je štátnym sviatkom vyhláseným zákonom USA. Uplatňovali právny predpis inej krajiny na území SR - je to neprípustné? Že chlastali a spievali nie zo zákona, ale zo slobodnej vôle? A Maďari by čo robili? Núti ich Medgyessy, aby sa hlásili o podpory, hrozí im mocenským nátlakom či vyobcovaním z "maďarstva"? To sú nepredstaviteľné hlúposti, s akými sa na Slovensku zabávame. Na Mount Everest absurdity doplachtil Mečiar, ktorý medzi možnými "radami" vláde uviedol podanie na Ústavný súd. Ten sa úplne zbláznil - slovenský ÚS rozhoduje o súlade SLOVENSKÝCH zákonov, nariadení a pod. s ústavou, nie maďarských.
Tak trochu blázna robí zo seba aj maďarský minister ZV László Kovács. Včera vyhlásil, že "Maďarsko je pripravené k dvojstranným rokovaniam o uplatňovaní zákona". Nuž - toto jedno nejde a on to dobre vie. Dzurinda deklaroval, že je pripravený rokovať i dohodnúť sa o čomkoľvek, čo je obsahom krajanského zákona - okrem samotného krajanského zákona. To znamená, že odmieta podporu rodákom vo forme jednostranného aktu Maďarskej republiky a v podstate korektne hovorí, že prostriedkom ochrany menšín je základná medzištátna zmluva a pôda ňou vytvorená - bilaterálna komisia. Celý problém je v tom, že Budapešť trvá na zákone a rokovaní o vykonávacích predpisoch. Na strane druhej, pozícia Bratislavy je oslabená postojom Rumunov, ktorí sa nebránia rokovaniam ani priamo o zákone.
Zbytočné sú všetky dramatizácie, pretože konflikt má niekoľko hladkých riešení. Po prvé, je možné vyčarovať dohodu v zmiešanej komisii, ktorá by sa niesla v intenciách zákona, ale formálne by šlo o dvojstrannú dohodu (okysličenú prípadne podobným postupom SR voči menšine v Madarsku). A každý by si riešenie vykladal - pre domácu potrebu - po svojom. Druhé a asi najreálnejšie východisko je prolongácia súčasného stavu - aj teraz predsa "platí" ešte stará verzia zákona, rodáci majú aj preukazy, ale inak sa nevykonáva. To sa dá naťahovať do súdneho dňa - Lipšic či kto už povedal, že rozhoduje výkon zákona, nie schválenie. Napokon - tiež pravdepodobná - je arbitráž Bruselu.
Žiadny Armagedon koalície z toho nebude, ani protizákon. Je zbytočné provokovať a strašiť - Bugár, Kovács, či Dzurinda. Príkladom nech je Hrušovský, ktorého štátnická múdrosť v tejto kauze by si zaslúžila do kameňa tesať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
