slovenskej hudobnej scéne. Debut aký sa podarí málokomu! Misha a jej album Colours In My Life ovplyvnený R´n´B však, na prekvapenie mnohých, zaúčinkovali. Príjemná muzička, svojské texty, nezameniteľný hlas a imidž doplňujúci usmievavú dievčenskú tvár. Proste bezprostredná a priateľská Misha.
Absolvovala si spolu s Robom Pappom, obaja v úlohe hostí, "československé" turné Dary Rolins. Bol rozdiel medzi reakciami publika na českej a slovenskej strane?
- Ľudia sa trošku viac dokážu baviť tu, mám taký pocit. Ale aj v Čechách bolo publikum skvelé a všade prišli ľudia - to je hlavné. Nám sa viac páči, keď nestoja ako v kine a nepozerajú, ale keď sa hýbu a bavia sa. Proste, keď človek príde na koncert, aby sa zabával a keď sa mu tam páči, tak je to logické, aspoň vonku to tak je!
Ako teba a tvoje skladby prijali v Českej republike?
- Zatiaľ som v Čechách nerobila žiadne promo a kvôli hlasovému kľudu som to plánované musela zrušiť. Tam o mne nemá, kto ako vedieť, že kto som, čo som a ako trebárs vyzerám. Ale pesničky, tie prvé single sa hrajú v rádiách. Neviem, či sa hrajú šialene, či normálne alebo málo. Bola som však prekvapená, keď som tam pri spievaní našla ľudí, ktorí spievali so mnou. To ma fakt milo prekvapilo bolo to skvelé! (široký úsmev)
Nemala si o hlasivky obavy teraz?
- Stále sa bojím, stále si dávam pozor, stále sa snažím vyhýbať sa zafajčenému prostrediu, žiadne bublinky, žiadna zmrzlina, žiadne mlieko, šejky , nič sladké, nijaké koly a podobne... Strašná závisť, keď niekto okolo mňa prejde, zúfalstvo fakt! Ale čo mám robiť, keď chcem spievať, no?! Niekedy sa musím izolovať aj keď sú ostatní veľmi tolerantní.
Nebolo ti ľúto, že si napríklad čas po koncertoch netrávila s nimi?
- Trochu áno, ale ja som si srandy užila aj cez deň a mám toho strašne veľa, celé leto mám plné, najbližší mesiac nemám jediný voľný deň. Možno pre niektorých ľudí toto turné skončí a môžu na chvíľočku vypnúť, ale ja mám hneď na druhý deň vystúpenie, na tretí deň hneď vystúpenie, potom hneď vystúpenie alebo dve za deň. Je to taký jeden rovný pás a keď sa tak trochu nad tým zamyslím, nemôžem sa baviť každý večer. To nikto nezvládne. Ja určite nie!
Nedávno si spolu s Mišom Kaščákom (Neuropa, Bez ladu a skladu) dokončila titulnú skladbu k filmu "Zostane to medzi nami". Čo ťa oslovilo na tejto spolupráci?
- Tento film bol výzva. Doteraz som robila, spievala svoje veci, ktoré som si sama napísala a z polovice aj hudobne. Tu mi však dal niekto iný celú hudbu a text, pretože to už má určitú myšlienku na základe filmu a bolo to hotové skôr ako som do toho mohla niečo vložiť. Pre mňa bolo zaujímavé nejako to vyjadriť a preto som si povedala "Fajn, mne sa ten podklad páči. Spravím to!".
Je na slovenskej scéne niečo konkrétne, čo oslovuje teba, alebo naopak a vyzerá to, po stránke hudobnej spolupráce nádejne?
Páči sa mi všeličo, čo sa tu deje, je tu veľa talentovaných ľudí. Nechávam to na spontánny voľnobeh, že čo sa... Trebárs, keď niekto navrhne spoluprácu, tak to je také, že neplánuješ: "Tak s tým by som tohto roku mohla urobiť duet, hm?!" (vážny tón a následne úsmev) Nie, to nie je o tom a navyše, keď mám vydavateľstvo, tak to nie je celkom na mne.
Istý čas si v kluboch naživo spievala do setov DJ-a Martina Haberlanda. Je možné, že ťa v tejto "úlohe" ešte vypočujeme?
- Dobre sa mi improvizuje, veľa ma to naučilo, lebo tam neoklamem. Muselo by to byť niečo smerujúce k takej feelingovej hudbe, to by mi pasovalo! Ale je to hrozne ťažké, pretože tie veci nepoznáš a spievaš, spievaš a zrazu do toho nastúpi trúbka v úplne inej melódii a vtedy dovidenia. (smiech) Improvizujem stále, v aute si stále do všetkého hulákam. Kvótu mám teda sama voči sebe splnenú a či potrebujem, aby ma videlo osemtisíc ľudí alebo nie? Nie je to také nutné.
Citeľne a viditeľne má na chod a "predaj" hudby veľký vplyv manažment, marketing a imidž. Akú váhu má v tvojej profesionálnej dráhe?
- Čo je to profesionálna dráha? Hudbu beriem tak, že ma baví, snažím sa ju stále vnímať ako jedno veľké hobby... Aj keď už ju musím brať ako prácu, keďže som sa dostala do bodu, kedy sa ňou živím a angličtinu som musela vypnúť. Stále je to ale veľmi príjemné a veľmi rada to robím, nevnímam to teda ako nejaký kolos marketingovo-šoubiznisovo-... Nech si to tam sami riešia, mňa to nezaujíma, mňa nezaujímajú bulvárne plátky a blbosti. Pokiaľ tento album budú ľudia chcieť aj naďalej, tak sa veľmi poteším, pokiaľ to pôjde do nejakého ticha vôbec ma to nebude trápiť v tom, že by som nutne potrebovala byť za každú cenu stále na očiach.
Mnohí ťa registrujú možno posledný rok, ale ty sa pohybuješ v hudobnej oblasti podstatne dlhšie, teda si približne vedela do čoho ideš. Čakala si taký ohlas?
- Určite nie. Chcela som urobiť svoju platňu tak ako som ju chcela urobiť. Preto vyšla vtedy kedy vyšla, v takom veku aký mám a trvalo asi tri roky kým som ju dala dokopy. Ale nejako vôbec som nemala pocit "Úúú, teraz chcem byť slávna hviezda a aby si to všetci kupovali alebo čo!" Proste som mala niečo, čo som chcela dať von a snáď, aby sa to páčilo... Nemala som také očakávanie, teraz sa z toho teším... Samozrejme.
Máš ešte niečo okrem hudby čo ťa napĺňa, baví, robí ti možno aj porovnateľnú radosť?
- Samozrejme! (široký úsmev) Mám tú angličtinu, ktorú zbožňujem. Mne je to viac-menej jedno, čo z týchto dvoch vecí robím, ale hudba je lepšia v tom, že je určitým vyjadrením sa. Úplný opak ako tlmočenie, kde tlmočíš myšlienky niekoho iného - asi som sa tu potrebovala vykompenzovať. (úsmev) Napríklad mám rada korčuľovanie a veľmi rada šoférujem. Hocikedy mám chvíľu, sadnem za volant a idem z Blavy niekam von, len tak benzín - nebenzín. (úprimný smiech) Som taký spontánny človek... Zmyslím si, vyberiem sa k priateľom na južné Slovensko stopäťdesiat kilometrov od Bratislavy a len zavolám: "Som na ceste k vám", a oni "Yes, ideme robiť guľáš!" A už na záhrade robia guľáš, taký, ale taký, že... (dôraz doplnený o gestá a grimasy naznačujúce pálenie v ústach a priduseným hlasom pokračuje) Vodúúú!
Autor: Palo DUŇÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
