"Je to lepšie ako predávať oriešky"

Umenie ľudí povznáša. Určite ste sa o tom presvedčili aj vy, keď ste v zhone prechádzali Hlavnou ulicou a zrazu ste zachytili tóny živej hudby.

Niekto má vtedy pocit, že je v Paríži alebo v Benátkach, niekto si pripadá ako hlavná postava vo filme. Málokoho však pouliční hudobníci nepotešia. Pred každým z nich je položené puzdro od huslí či iného hudobného nástroja... Peniaze však nie sú tým hlavným motívom ich hrania. "Určite nehráme len pre peniaze. Robíme to preto, že chceme a baví nás to," svorne tvrdia Martin a Tibi hrajúci na gitare a klarinete tanečné latinsko-americké rytmy. Ľuďom sa ich hudba páči, čo potvrdzujú nielen peniazmi. "Niekedy začnú spontánne tancovať.",usmievajú sa. Denne hrajú približne tri hodiny, čo im vynesie prostriedky na pokrytie "nenáročných osobných potrieb." K hudbe sa dostali jednoducho, cítia ju v srdci. "Nemáme žiadne hudobné vzdelanie. Predtým, ako sme sem prišli, sme cvičili asi rok." Väčšina týchto umelcov sú študenti. Príkladom sú aj dlhovlasí vysokoškoláci Ivan a Luky. Ivan je študent Fakulty umení TU a Luky Ekonomickej univerzity. Ich nástrojmi sú gitara, bongo a v neposlednom rade vlastné hlasy. Hrajú prevzaté skladby od Beatles, Led Zeppelin, Jimiho Hendrixa či Deep Purple. Poznajú sa dlho a vedia čo hrajú, takže vôbec neskúšali. Okrem toho, že hrajú na ulici, Ivan má aj vlastnú kapelu. Takisto to nerobia pre peniaze, záujem o ich hudbu je však o niečo menší. "Dnes sme tu prvýkrát a za hodinu a pol to nie je bohviečo." Ľudia zjavne prispievajú len tým hudobníkom, ktorých hudba je im najbližšia. Viacerí by chceli hrať častejšie, málokto má však presne určený deň a čas, v ktorý hrajú pravidelne. Najzaujímavejší hudobníci, ktorých sme stretli, sú určite Rado a Janka. Obaja pútajú okoloidúcich svojou vášnivou hrou na afrických bubnoch. Okrem toho, že hrajú netradičnú hudbu, sú to aj neobyčajne milí ľudia. Venujú sa hudbe skutočne naplno. "Hrám odmalička, študujem na konzervatóriu bubny, hrám s kapelou. Baví nás oživovať ulicu," tvrdí Rado. "Hrať na bubnoch som začala asi pred desiatimi rokmi. Učila som sa to v Anglicku v táboroch, v tých časoch sa to tam robilo. Dnes sa už hrá na bubny všade," dodáva Janka. Znamená to pre nich viac než len brigádu. Peňazí, ktoré zarobia, je niekedy viac, inokedy menej. "Hrať na ulici nie je nepríjemné, ale nie je to mojim cieľom. Je to určité odreagovanie, zabavíme seba aj ľudí." Rado by chcel hrať aj naďalej, aspoň kvôli privýrobku: "Je to lepšie ako predávať oriešky." Veľa ľudí ich pozná z čajovne, kde sa stretávajú. Zoznámili sa na ulici, keď Rado bubnoval. Sú to veľmi skromní ľudia, hoci toho prežili a precestovali naozaj dosť. Janka strávila dlhší čas v už spomínanom Anglicku, v Nepále, v Indii. Rado zase precestoval Grécko, Nemecko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, hral po celom Slovensku, v Čechách, v Maďarsku a Rakúsku. Ani jeden z nich nemá nejakú "vážnu" prácu, hoci Janka príležitostne prekladá. Na záver by vám ešte chceli Rado s Jankou niečo odkázať."Odkazujeme všetkým ľuďom v košických uliciach, aké je pekné zo seba vyžiariť to teplé, svetlé, ružové. Je dobré riešiť nedorozumenia, diskutovať, prestať sa hnevať. Niekedy stačí usmiať sa."