raz (podpis zmluvy) - referendum - Atény druhý raz (summit). Seriál pokračoval včera schválením prístupovej zmluvy v NR SR. Spanilá jazda via Brusel pôjde ďalej - nasledujú ratifikácie v parlamentoch členských krajín.
Súhlas odmávala, podľa očakávania, drvivá ústavná väčšina 129 hlasov. Teda krásna politická zhoda, je to ešte o päť hlasov viac, než dostal v januárovej voľbe riaditeľ STV. A to je už čo povedať - existujú dve veci totálneho konsenzu na Slovensku: EÚ a Rybníček. Zaujímavá otázka by mohla vyzerať aj tak, že ktorý dlhšie vydrží...
Malá komplikácia sa ale vlúdila. Naši milí komunisti si vec na poslednú chvíľu rozmysleli a hlasovali - proti. Ešte milšie ako oni sú argumenty, ktoré ponúkli - oni nie sú proti vstupu, ale proti tejto prístupovej zmluve. Takže navrhujú vyjednať lepšiu, veď EÚ neutečie. Úchvatné - keby bolo po ich, Slovensko sa zapletie do takých medzinárodných komplikácií, že nepredstaviteľné. Aký ľahký je život, keď niekto nenesie zodpovednosť... Je neuveriteľné, ako sa komunisti zamotali - mohutná EUfória ich najprv strhla so sebou až tak, že vyzvali v referende hlasovať za (až na košického náčelníka Hoptu, ktorému svedomie nedovolilo). Dostali sa kvôli tomu do vážnych straníckych sporov. Otočili, keď sa na papalášov vyrútila členská základňa, že ich zmetie.
To českí komunisti - KSČM - mali od začiatku do konca v hlave jasno: Ani za svet do sveta kapitalizmu. Obraz je ale strakatejší. Západoeurópski komunisti sú väčšinou za EÚ. Necítia sa tam zle - teda v jej inštitúciách. Sú tam ďalšie fleky pre politikov, mnoho flekov, mäkkých flekov, ktoré majú svoje veľké čaro - komunista, nekomunista. Pravdu povediac, nie je celkom jasné, ako by sa mal postmoderný boľševik k EÚ ideologicky postaviť. Na strane jednej by sa proletári mali spájať, učil už Marx. Je asi otázkou času, kedy vzniknú zjednotené európske odbory s takým vplyvom, že lepšie ani nemyslieť. A európska tripartita. Na strane druhej, EÚ ako inštitúcia je - popri NATO, WTO, OECD, MMF, SB - stelesnením hydry globalizácie. Je nesporné, že napr. agropolitika EÚ zbedačuje rozvojový svet dotovanou produkciou, ktorá bráni v prístupe na trh výrobkom z Afriky a pod. Nič pre KSS. Bruselská legislatíva je ale z komunistického náhľadu rozporná - liberalizovaný vnútorný obchod, voľný pohyb kapitálu (fuj), protisubvenčná a protimonopolná politika sú nestráviteľné, ale idú ruka v ruke so záľahou regulácií, kvót, nariadení, dotácií, ktoré komunistom pre zmenu vylepšujú náladu. Boľševik to má dnes v rozhodovaní o ceste do Bruselu proste zložité. Nesmejme sa mu - Marx ani Lenin sa k EÚ nevyjadrili.
Protihlasovanie komunistov má ešte jednu pikantnosť. Prístupovú zmluvu schválilo ľudové hlasovanie väčšinou 93 percent zúčastnených voličov. Poslanci hlasujú z ústavy slobodne a nemôžu byť viazaní žiadnymi príkazmi. Na strane druhej existuje výrok Ústavného súdu, ktorý sa vyslovil, že: "Povinnosťou kompetentného štátneho orgánu je zabezpečiť, aby návrh prijatý v referende vyvolal potrebný právny účinok (...). Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení v hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda". (Isteže, hovorí sa o zmene ústavy - ale analogicky: Jedno referendum dáva príkaz, iné nedáva?) Takže komunisti hlasovali akosi mimoústavne - svedomie majú slobodné, ale referendum je príkaz. Podľa ÚS. Keby hlasovali všetci ako KSS, vznikol by asi mimoústavný stav.
Ešteže to nehrozilo. Do EÚ už ideme, aj keby sme si nohy polámali. Poslanci včera súhlasili, že na Slovensko sa dovalia obrovské zmeny, ktoré zásadne ovplyvnia vnútornú podstatu štátu. Nie hneď, ale behom času. Prístupová zmluva sa stane 1.mája 2004 záväzkom, nadriadeným slovenským zákonom. Ideme do spoločenstva 25 štátov, ktoré má skoro pol miliardy obyvateľov. Pol Číny. Bude to však spoločenstvo podstatne chudobnejšie, ako ho vidíme dnes spoza plota. Jedno porovnanie - počet obyvateľov EÚ narastie o 20 percent, HDP len o štyri. To je absurdný nepomer, na ktorý si práve včera v Bratislave posťažoval aj portugalský prezident. Oni doplatia najviac, keďže nezbohatnú, hrozia im ale podstatne kratšie dotácie. Peňazí viac nebude, iba požadovačných krkov. A Nemecko - predvčerom - rozhodlo o znížení daní.
Komunisti sa asi pomýlili. Ak v nich zostala štipka revolučnej guráže, mohli spokojne hlasovať kladne. Asi sa im vnútri bude páčiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
