Pokiaľ si to už zo školy nepamätáte, tak môžeme pripomenúť, že textom našej hymny sa stal text, ktorý k nápevu ľudovej piesne napísal básnik Janko Matúška už v roku 1844 (a to na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z Katedry československého jazyka a literatúru na bratislavskom lýceu). Možno si položiť otázku, prečo sa podľa Matúšku blýska práve nad "Tatrou" a nie nad nejakou slovenskou nížinou. Je v tom určite kus symboliky (mohutné Tatry sme vždy považovali za svoj symbol), ale zrejme to odpovedá aj ľudovej skúsenosti v horách je skutočne viac búrok a viac sa blýska ako v nížinách. Toto nerovnomerné rozloženie výskytu búrok a s nimi súvisiacich bleskov zaujíma vedcov aj z takpovediac globálneho pohľadu. V ktorých častiach sveta sa teda blýska častejšie a v ktorých je pravdepodobnosť výskytu búrok veľmi malá?
Veci získali prehľad o tom, v ktorých častiach sveta sa vyskytujú blesky veľmi často a v ktorých veľmi málo, len nedávno. Prvé celosvetové mapy, znázorňujúce početnosť výskytu bleskov v jednotlivých oblastiach sveta našej planéty i ich časové rozloženie v priebehu roka, predstavili vedci na 12. medzinárodnej konferencii o atmosférickej elektrine, ktorá sa nedávno konala vo Versailles pri Paríži. Mapy, zobrazujúce priemernú aktivitu "blýskania sa" pre všetky dni roka (no nie vždy na lepšie časy...), pripravili pracovníci Národného centra technológií a vied o vesmíre v americkom Huntsville, ktorí spolupracovali s odborníkmi zo šiestich univerzít štátu Alabama. Hugh Christian, ktorý je šéfom "bleskového" tímu v Huntsville, povedal, že po prvý raz sa podarilo zmapovať globálne rozloženie bleskov a zaznamenať variácie výskytu bleskov v závislosti na zemepisnej šírke a dĺžke i na ročnom období. Údaje, potrebné na zostavenie takýchto máp, sa získali najmä z dvoch detektorov, umiestnených na družiciach, pohybujúcich sa na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. Prvým z nich je detektor OTD (Optical Transient Detector, čiže detektor prechodových optických javov), ktorý bol vypustený v roku 1995 a ktorý spoľahlivo pracoval štyri roky, i keď jeho predpokladaná životnosť bola len dva roky. Druhý detektor, ktorý má označenie LIS (Lightning Imaging Sensor, čiže snímač na zobrazovanie bleskov), bol ako súčasť družice TRMM vypustený v roku 1997 a stále ešte spoľahlivo pracuje. Tieto optické snímače zaznamenávajú pomocou vysokorýchlostných kamier malé zmeny jasu na hornej časti oblakov, pričom tieto zmeny sú voľným okom neviditeľné. Analýzou úzkeho frekvenčného pásma okolo vlnovej dĺžky 777 nanometrov (na rozhraní viditeľného a infračerveného svetla) dokážu tieto snímače zachytiť aj veľmi krátke záblesky (teda vlastne blesky), a to aj za denného svetla. Pred vyslaním týchto snímačov na obežnú dráhu okolo Zeme sa používali len pozemné detektory, pracujúce so snímačmi v rádiofrekvenčnej oblasti. Tie síce slúžia na kvalitné lokálne merania aktivity bleskov, ale ich dosah je veľmi obmedzený a údaje z oceánov a riedko osídlených oblastí sa pomocou nich nedajú získať.
Čo teda ukázala nová a vlastne prvá svetová mapa rozloženia bleskov? Ukázala napríklad, že mimoriadne často "udierajú" blesky na Floride. To sa môže zdať trochu prekvapujúce, pretože Florida je rovina ako stôl a ako sme už spomenuli, naša skúsenosť hovorí, že v horách sa blýska častejšie ako na nížine. Vysvetlenie tohto zdanlivého paradoxu je však pomerne jednoduché a založené na špecifickej polohe Floridy. Florida je totiž v podstate do oceánu vybiehajúci polostrov, ktorého protiľahlé pobrežia sú ofukované verami, prichádzajúcimi z mora. Stretávanie sa týchto dvoch proti sebe (z východu a západu) prúdiacich vzduchových más vytláča prízemný prehriaty vzduch nahor a vyvoláva búrky. V búrkových oblakoch vzniká silná turbulencia, ktorá spôsobuje to, že malé krysštály ľadu a kvapky vody sa pohybujú chaoticky a narážajú na seba. Z doteraz nie celkom známych príčin sa pritom menšie častice (s rozmermi menej než približne 100 mikrometrov) nabíjajú elektricky pozitívne, zatiaľ čo väčšie častice sa nabíjajú záporne. Pôsobením vetra a gravitácie dochádza k separácii oboch typov častíc, čím sa v oblakoch vytvára enormný elektrický potenciál. "Blesk je jedným z mechanizmov, ktorým sa uvoľňuje toto elektrické napätie", hovorí denis Boccippio, ktorý je jedným z členov tímu, skúmajúceho globálny výskyt bleskov. Ďalšou oblasťou s mimoriadne častým výskytom bleskov sú Himaláje, ktorých extrémne zložitá topografia spôsobuje konvergenciu vzduchových hmôt, prichádzajúcich z Indického oceánu. Oblasťou sveta s najčastejším výskytom bleskov je však stredná Afrika. "Tam sa vyskytujú blesky celý rok. Je to výsledok v tejto oblasti panujúceho typu počasia, prúdena vzduchu z Atlantického oceánu a istého zosilňujúceho účinku vysokých hôr", vysvetľuje H.Christian. Údaje z družíc umožnili zistiť aj časové rozloženie výskytu bleskov v priebehu roka. Napríklad na severnej pologuli sa blesky vyskytujú najčastejšie v letných mesiacoch. V rovníkových oblastiach sa však najčastejšie blýska na jar a v jeseni. V Arktíde a Antarktíde sa prakticky nevyskytujú búrky a teda ani blesky. Blesky sa veľmi málo vyskytujú aj nad oceánom. "Kmene žijúce na niektorých malých ostrovoch v Tichom oceáne neveľmi vedia svojou rečou opísať blesky", hovorí dr.Christian. Vysvetlenie tohto malého výskytu bleskov nad oceánmi je pomerne jednoduché. Povrch oceánu sa totiž, vzhľadom na veľkú tepelnú kapacitu a premiešavanie vodných más, nikdy neohreje natoľko ako povrch zeme, pričom kľúčovým prvkom pre vznik búrok je práve silné prehriatie prízemnej vrstvy vzduchu (od pôdy). Výsledky výskumu tiež naznačujú, že početnosť búrok a bleskov nie je veľmi ovplyvnená stavebnou činnosťou. Niektorí ľudia si síce myslia, že budovy a komunikačné kovové veže zvyšujú výskyt bleskov ("priťahujú" ich), ale zrejme to tak nie je. "Pravdepodobnosť, že budovaním veží ovplyvňujeme počet bleskov, smerujúcich z oblakov do zeme, je veľmi nízka", hovorí dr.Boccippio, ktorý ale dodáva, že experimentálne tento predpoklad zatiaľ nebol overený. Ďalšie spresnenie našich znalostí o výskyte a početnosti bleskov si vedci sľubujú od veľmi citlivého detektora LMS, ktorý je teraz vo vývoji. Údaje o výskyte bleskov sú veľmi dôležité napríklad pre klimatológov, pretože blesky indikujú polohu veľkých búrok, ktoré uvoľňujú latentné teplo, čo je vlastne "palivo", ktoré svojím spôsobom poháňa motor zemskej klímy. Porozumieť úlohe bleskov je dôležité aj z hľadiska zlepšenia predpovedí vzniku veľkých búrok, čo má veľký význam napríklad v letectve či v poľnohospodárstve. Možno tiež spomenúť, že podľa Národnej meteorologickej služby zabijú blesky v USA každý rok v priemere 73 ľudí, čo je viac ako je obetí hurikánov alebo tornád. Takže dávajte si pozor, keď sa nad Tatrou blýska...
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
