podávajú žaloby na páchateľov. O to horšie je, ak prestupujú zákon oni sami.

Aj preto pred dvoma rokmi vznikli disciplinárne komisie. Riešia prípady prokurátorov, ktorí majú problémy s alkoholom či si zanedbávajú povinnosti. Zatiaľ prerokovali asi tridsať prípadov. Jeden prokurátor napríklad dostal trest, lebo pravidelne chodieval neskoro z obeda.

Predseda jednej z komisií Maroš Žilinka je aj na základe týchto prípadov presvedčený, že prokuratúra má sebaočisťovaciu schopnosť.

O sudcoch sa hovorí, že pre ich falošnú solidaritu disciplinárne senáty zriedka nad kolegom vynesú spravodlivé rozhodnutie. Žilinka tvrdí, že prokurátori takýto problém nemajú. "Tu je skôr iný problém, ato, ako také skutky vôbec dostať pred disciplinárnu komisiu," hovorí.

Žilinka si myslí, že veľké rezervy majú vedúci prokurátori, ktorí môžu podnietiť disciplinárne konanie. Porušovanie povinností neriešia dôsledne a niektoré prípady sa pred komisie ani nedostanú. Pripúšťa, že dôvodom môže byť aj relatívna uzavretosť prokuratúry. "Osobné väzby sú dosť výrazné, ale vedúci prokurátor by si mal uvedomiť, či je profesionál, alebo kamarát."

V praxi prokurátori, proti ktorým sa vedie konanie, využívajú rôzne obštrukcie, aby sa vyhli potrestaniu. Počítajú s tým, že ak rozsudok nie je vynesený do roka od previnenia, je ich čin premlčaný.

Za najzávažnejšie previnenie považuje Žilinka pravidelné pitie alkoholu. "Opitý prokurátor je niečo neakceptovateľné. Pravidelné pitie je nezlučiteľné s príslušnosťou k prokurátorskému stavu."

Tvrdí, že prokurátor musí viesť taký spôsob života, ktorý je pre všetkých vzorom. Prokurátor môže byť postihovaný aj za správanie sa na verejnosti v mimopracovnom čase, ak by znižovalo prestíž celej prokuratúry.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.