Banská Bystrica - Výrobcovia slovenskej bryndze začali po 200 rokoch medzi sebou bojovať.
Cech bryndziarov je rozdelený na dva tábory. Obidva žiadajú legislatívu, aby vyriešila ich problém, ktorý sa volá bryndza. Jedni tvrdia, že pravá bryndza je len nepasterizovaná, druhí, že bryndza je len jedna. O konflikt sa už údajne začala zaujímať aj Európska únia.
Krátko po tom, čo Európska únia predsa len povolila výrobu a export slovenskej bryndze vyrábanej tradičným spôsobom, teda na salašoch a bez pasterizácie, bryndziari objavili nový problém. Momentálne sa medzi sebou hádajú, či sa pasterizovaná bryndza, ktorú vyrábajú veľkovýrobcovia, má ešte volať bryndza, alebo len bryndzová nátierka, či úplne inak. Obidve strany sa vzájomne obviňujú z pokusov nekorektnou kampaňou získať miesto na trhu. Paradoxné je, že aj bryndzoví "puristi" vyrábajú zimnú bryndzu miešaním s pasterizovanou syrovou hrudkou.
Časť cechu bryndziarov tvrdí, že pasterizovaná bryndza je mŕtvy výrobok a ich, teda tradičná bryndza, je liečivá. Druhá časť, zástancovia pasterizovanej, zasa tvrdia, že salašníci nie sú schopní udržať hygienické a technické štandardy bryndze a môžu vzniknúť problémy. Upozorňujú dokonca na to, že únia môže svoje povolenie zmeniť, respektíve sprísniť štandardy.
"Len v tomto týždni veterinár pozastavil nákup ovčieho mlieka z 15 salašov," argumentuje Ján Kresák z Liptovskej mliekarne.
Profesor Libor Ebringer, ktorý sa vyše 12 rokov zaoberá výskumom probiotických účinkov bryndze, tvrdí, že tradičná nepasterizovaná bryndza má 100-krát viac probiotických baktérií ako probiotické jogurty.
Výskum podľa Ebringera ukázal, že bryndza má pozitívne účinky pri liečbe cirhózy pečene, pri rakovine hrubého čreva, ale aj bolestiach brucha u detí.
Zástancovia pôvodnej nepasterizovanej bryndze pripúšťajú, že doteraz nebol dostatočný tlak veterinárov a odberateľov na salaše, aby dodržiavali štandardy výroby vrátane hygieny. Tvrdia však, že všetko bude v poriadku.
Ročne sa tejto špeciality vyrobí približne 2,5-tisíca tony a z toho takmer polovicu Slovensko vyváža. Len malá časť z exportu je však salašnícka bryndza. Zástancovia nepasterizovanej bryndze sami pripúšťajú, že umiestniť takúto bryndzu v krajinách terajšej Európskej únie je takmer nemožné. Bryndza má totiž iba 14-dňovú lehotu spotreby, takže ju umiestňujú nanajvýš v Česku Maďarsku a niečo aj v Poľsku. Aj napriek tomu, že bryndza je slovenská špecialita, priemerný Slovák jej ročne zje iba 30 dekagramov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
