skákať s padákom a robiť náročné experimenty v bezváhovom stave. Prestala však veriť, že ešte niekedy poletí do vesmíru. Túto česť mali v jej vlasti doteraz iba tri ženy. A vždy, keď sa Kutelná pripravuje na novú misiu, miesto v rakete jej vyfúknu bohatí vesmírni turisti so Západu.
V sovietskej ére to bolo inak: v roku 1963 letela Valentina Tereškovová ako prvá žena do vesmíru. Let sa oslavoval ako morálne víťazstvo socializmu nad USA. Tereškovová sa stala vzorom pre ženy v Sovietskom zväze - aj pre Nadeždu Kutelnú. Let Svetlany Savickej do vesmíru v roku 1982 ju ešte viac utvrdil v jej cieli stať sa kozmonautkou. V roku 1994 sa uchádzala o členstvo v tíme ruských kozmonautov. O tri roky neskôr ju vybrali do posádky pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Jej prvý let vo funkcii inžinierky bol plánovaný na apríl 2001. Avšak tri mesiace pred štartom jej miesto v rakete vyfúkol americký milionár Dennis Tito. "Najhoršie pre mňa bolo vidieť, ako raketa odlieta bezo mňa," hovorí Kutelná so slzami v očiach.
Po Tereškovovej a Savickej mala toto šťastie Jelena Kondakovová (1994/95), ktorá najprv letela na ruskú stanicu Mir a v roku 1997 sa dostala na palubu amerického raketoplánu. Kutelnej nádej, že sa stane štvrtou ruskou ženou vo vesmíre, bola definitívne zmarená vo februári tohto roku. Po havárii raketoplánu Columbia šéf ruskej vesmírnej agentúry Jurij Koptev oznámil, že kozmonautky na ISS tak skoro nepoletia. Napriek tomu pokračuje Nadežda Kutelná vo výcviku. Zo svojho skromného platu musí živiť manžela na dôchodku a štvorročnú dcéru a platiť nájomné za malý byt v Hviezdnom Mestečku. Jej krstné meno je však dobrým znamením: Nadežda v ruštine znamená nádej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
