vynovenom ortodoxnom posádku nášho auta pozvali na pohostenie do sály vedľa kostola. Takéto pozvanie cudzincov miestnymi je bežné aj v iných častiach Grécka. Chrám je zasvätený, ako to z názvu obce vyplýva, patrónke sv. Helene a sv. Konštantínovi. Lenže práve v tejto dedine žije silné zoskupenie vyznávačov zaujímavej sekty anastenariadov, pre ktorých sv. Helena a sv. Konštantín sú dominantými svätcami a patrónmi. Sekta tu má svoje sídlo a dom náboženského vodcu. Ďalší príslušníci žijú v blízkych i vzdialenejších dedinách gréckej Macedónie. Pomerne silná komunita je v Langade neďaleko Thesaloník. Sú to priami potomkovia pôvodných utečencov z Kosti na severovýchode Trakie blízko Čierneho mora. Tam mali grécke dediny dostatočnú slobodu aj počas tureckej nadvlády a anastenariadi mohli slobodne vykonávať náboženské rituály počas viacerých generácií. V roku 1914, po obsadení územia Bulharmi, Gréci odišli do Macedónie (severná časť Grécka). So sebou si zobrali to najcennejšie, ikony a mantily. Aby nevzbudili pohoršenie ortodoxných veriacich a ich predstavených, svoje nezvyčajné náboženské rituály vykonávali so strachom, tajne. Všimli si ich hlavne odborníci folklóru. A tak v roku 1947 vymohli u predstaviteľov cirkvi a štátu, aby anastenariadi mohli svoje rituály predvádzať verejnosti. Odkedy sú rituály verejné, kolíše stanovisko cirkvi od tichej tolerancie až k prejavom aktívneho odporu. Podpora vlády je pragmatická, rituály chápe ako novú turistickú atrakciu.
Za náboženským vodcom, do centra hnutia, ktoré sa volá Konaki v Ayia Eleni, kde sú uložené ikony, prichádzajú ľudia žiadajúci o pomoc. Prichádzajú s pocitom, že táto forma zbožnosti im prinesie útechu. Môžu prísť v každom čase po celý rok. Zapálenie sviečky, obetovanie oleja, prípadne kadidlo je samozrejmosťou. Ľudia z dediny, ale aj zo širokého okolia a zahraničia, s chorobami ktorých si lekári nevedia poradiť, často končia v Konaki. Vodca anastenariadov im pomôže zbaviť sa ťažkostí rituálnym spôsobom. Pokiaľ si nie je istý, akú radu by mal postihnutému poskytnúť, zvolá dodekadu, radu dvanástich.
Do domu, za hlavou nezvyčajnej sekty, som prišiel popoludní, keď starší zhrbený pán s prenikavými očami oddychoval v tieni. Vodca bol zvedavý akurát na to, z ktorej krajiny pochádzam. Vraj zo Slovenska za nim ešte nikto nebol. Určite by bol radšej, keby som prišiel pre nejakú radu alebo poprosiť o pomoc, nuž, ale ako turista som pre neho nebol veľmi zaujímavý.
Samotné centrum Konaki a kostolík s príslušnými priestormi potrebnými k rituálom sú počas roka väčšinou pokojné. Prípravy na najväčší sviatok roka, sv. Heleny a sv. Konštantína, ktorý pripadá na 21. mája, začínajú už v jeseni predchádzajúceho roku, na sviatok sv. Dimitria 26. októbra. V tento deň muži obchádzajú v Ayia Eleni, ale aj v okolitých dedinách, všetky domy a žiadajú finančné dary a naturálie. Začiatkom januára za vyzbierané peniaze kúpia čierneho barančeka, ktorého chovajú do 21. mája. V podvečer sviatku sa všetci anastenariadi zídu v Konaki a od domu svojho vodcu s veľkými sviečkami v rukách za sprievodu hudby putujú k svätej studni "Ayiasme." Vodca za pomoci kadidla a ikon každoročne znovu vysväcuje vodu. Každý z účastníkov rituálu sa väčšinou z vody napije, prípadne sa ňou pokropí. Ráno 21. mája rituálna procesia pokračuje, ide pre obetného baránka. Do dediny ho prinášajú až okolo obeda a odtiaľ k Ayiasme. Baránok je ovenčený červenými stuhami. Pri studni zvieratko rituálne zabijú, rozporcujú na malé diely a každá domácnosť z účastníkov dostane z neho kúsok. K večeru sa opäť všetci zídu k domu náboženského vodcu. Odtiaľ spoločne idú ku Konaki, kde je na príľahlej lúke oplotený asi 30 metrový kruh po stranách s lavičkami a tribúnou. V strede kruhu už horí vatra z dreva. Sprievod sa k nej priblíži až keď dohorí a muži na to určení roztlčú všetky horiace zvyšky na drobné uhlíky. Nimi potom posypú celú plochu tridsaťmetrového kruhu. Približujúci sa sprievod so sviečkami v rukách, na čele ktorého kráčajú muži a rytmická hudobná skupina, s približovaním začína ožívať. Zrýchľujúci rytmus bubna vyburcuje tanečníkov a tanečnice, ktorí začínajú tlieskať a výskať. Vyzúvajú sa a bosí tancujú okolo rozžeraveného kruhu. Stále sa nájde niekto, kto prvý vstúpi do kruhu a po žeravých uhlíkoch začne tancovať. Teraz to bola žena. Do kruhu vstúpila držiac v ruke ikonu. Dav domácich zvedavcov a turistov, ktorí na tento okamih čakali, začína híkať. Pridávajú sa ďalší. Vstupujú do kruhu a s ľahkosťou v rytme hudby robia kroky prameniace z miestneho folklóru. Prichádza skupina mužov, ktorí upadli do tranzu ešte v dome vodcu. Vstupujú do kruhu, bez zábran berú do náručia uhlíky a prikladajú si ich na prsia. Za normálnych okolností by sa každý z nich nebezpečne popálil. No oni vstávajú a bez najmenšieho prejavu bolesti pridávajú sa k tancujúcim na rozžeravenom koberci. Po nich prichádzajú aj ostatní stúpenci. Celý kruh je pokrytý bosými nohami anastenariadov pokrikujúcich na seba: "Uhaste oheň, rozdupajte uhli na popol." Oheň naozaj uhasia holými chodidlami. Vodca zvoláva svojich blízkych a spolu sa poberajú k jeho domu. Tam už zvedaví cudzinci a odborníci - lekári nedočkavo čakajú, aby sa presvedčili, či nohy nesú nejaké stopy popálenia. "Milosť sv. Heleny a sv. Konštantína je veľká a práve v tento sviatok svätí patróni chránia svojich ctiteľov a stúpencov sekty pred akýmkoľvek ohňom a popálením", hovorí vodca.
Ako každá správna slávnosť, sviatok sa končí večerou, na ktorej sa okrem anastenariadov zúčastňujú aj hostia a sympatizanti sekty.
Nasledujúce ráno vychádza z Konaki sprievod hierarchicky usporiadaný, aby navštívil všetky domácnosti v dedine. Procesia opäť nesie sväté ikony a mantily, zastavujú sa, žehnajú a modlia pred ikonami v domoch. Členovia navštívených rodín bozkávajú ikony prichádzajúcich anastenariadov, gazdiná ponúka madle, hrozienka, sušené figy.
O pôvode nezraniteľnosti ohňom sa tradujú dve legendy. Podľa prvej za dávnych dôb v pôvodnej lokalite v Kosti pri požiari kostola sa v jeho priestoroch nachádzali ikony. Keď plamene dosahovali vrchol, ikony začali kričať o pomoc. Ťažko bolo nájsť odvahu a vojsť do horiaceho chrámu. No našli sa odvážlivci, poslúchli Boží hlas a vrhli sa pre sväté obrazy do plameňov. Z kostola vyšli ako zázrakom, bez jediného zranenia. Ich potomkom prináleží právo sväté ikony uchovávať a pokračovať v tradícií predkov.
Druhá legenda sa viaže k sv. Konštantínovi. Po obrátení sa na kresťanstvo Konštantín zbadal na oblohe pred jednou rozhodujúcou bitkou kríž a nápis: "V tomto znamení zvíťazíš." A stalo sa, že v bitke nepriateľ v snahe zastaviť Konštantínovo vojsko rozložil veľký oheň, avšak vojsko prešlo cez plamene bez ťažkostí a nepriateľa Krista porazilo. Pri rozhovore v Ayia Eleni s miestnymi so sa dozvedel, že tí, ktorí sa rituálu posmievajú, neveria a tvrdia, že je to podvod, vážne onemocnejú. Uzdravenie pochybovačov záleží len na vôli a zľutovaní sa oboch svätcov - prejave Božej prítomnosti, ochrany a pomoci cez pevnú vieru.
Zvedavosť mi dáva odvahu a pozývam skupinku žien, z dvora vodcu k večeru na posedenie pri ohníku. Pozvanie prijímajú tri ženy, anastenariadky. Teším sa na svoj zámer a po chvíľke rozhovoru ich prosím či môžu dokázať odolnosť a nezraniteľnosť proti plameňom ohňa, trebárs pomocou rituálu. Jedna z nich dala ruku nad plameň a hneď ju aj stiahla. Spoločne začali tvrdiť: "Každý iný deň okrem sviatku sv. Heleny sa môžeme nebezpečne popáliť ako bežní ľudia. Naša nezraniteľnosť trvá iba v tento jediný deň."
V dedine a na okolí kolujú rôzne podozrenia ako spojenie s čiernou mágiou a čarami, až po pokusy a vedecké vysvetlenie. Podľa neho účastníci rituálu v náboženskom vytržení dokážu v sebe akumulovať netušené schopnosti, ktoré vytvárajú neviditeľnú ochrannú vrstvu chrániacu organizmus pred popálením. Snáď najrozšírenejšie vysvetlenie, prečo anastenariadom oheň neuškodí, má korene v ich tradícií, že sú chránení milosťou oboch svätcov. Zároveň táto vlastnosť je putom medzi potomkami trackých prisťahovalcov. Spolu s vlastnou kultúrnou identitou vytvárajú príťažlivú komunitu nielen pre veriacich ale svojou súdržnosťou sú pozoruhodní aj zo sociálneho hľadiska. Anastenariadi prispievajú k pestrosti a obohateniu kultúry Grékov na severe, čím sa táto oblasť stáva ešte príťažlivejšou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
