pokračuje cez Veľkú a Malú Capiu vežu , Zadnú Baštu, Diablovinu, Pekelník, dva vrcholy Satana, Prednú Baštu, Malú Baštu a končí sa Patriou nad Štrbským plesom. Tento hrebeň oddeľuje od seba dve významné a turisticky frekventované tatranské doliny - Mengusovskú na východe a Mlynickú na západe.
Najvyšším vrcholom je štít s tajuplným a mystickým návzom Satan, vysoký presne 2421,5 m. Vôbec, celán skupina tohoto štítu sa len tak hmýri čudnými názvami - Pekelník, Diablovina, Čertova štrbina...
O názve Satana sa tradujú rôzne historky. Isté je, že už v 18. storočí sa v jeho okolí poulovali hľadači pokladov, ktorých rešpetk budili časté skalné lavíny zo svahov Satana. Hádam práve preto sa vytvoril mýtus, že diabol si takto bráni svoje poklady a nelichotivé meno inak pekného štítu bolo na svete. Napokon, posúďte, čon sa píše o Satanovi v povesti, ktorú nájdete v turistickom sprievodcovi Tatry z vydavateľstva Dajama: "Uhliar páliaci drevo pri Popradskom plese stretol raz v doline podivného muža s nákladom na chrbte, ktorý ho požiadal o nezvyčajnú službu. Obrátil sa na neho s prosbou, či by mu nepomohol vyniesť ťažké vrece do sedla na Hrebeni Bášt. Cinkot ponúkanej odmeny v mešci rýchlo presvedčil chudobného uhliara a zakrátko už obaja opatrne stúpali hore príkrym žľabom. Tesne pod sedlom ich však zastihla noc, a tak sa museli uložiť na nehostinnom mieste. Jasná mesačná noc bola veľmi chladná. Tajomný cudzinec nazbieral hŕbu kamenia, napľul na ňu a spomedzi skál zaraz vyšľahli červené plamene ohňa. Preľaknutý uhliar hneď pochopil, s kým nocuje. S hrôzou si uvedomil, že jeho spoločníkom je Satan, pekelný strážca pokladov ukrytých v útrobách Tatier. Uhliar celú noc od strachu ani len oko nezažmúril a hneď s prvými lúčmi slnka sa ponáhľal dolu do dediny. Ukázal ľuďom zlaté zrnká a rozpovedal im, ako k nim prišiel. Mnoho odvážlivcov sa po tomto zážitku vybralo hľadať poklad na svahy štítu, ktorý odvtedy prezývali Satan. Jeho pekelný strážca ich však vždy zahnal mohutnými kamennými lavínami. Ktohovie, či sa Satan a jeho poklad ukrývajú v útrobách najvyššieho štítu Hrebeňa Bášt... Pravdou však je, že padajúce kamene sa veľmi často rútia dolu sutinovým Satanovým žľabom."
Toľko povesť, kroniky hovoria, že prvý turistický výstup na vrchol Satana vykonali zrejme v roku 1880 Poliaci Jan. G. Pawlikowski a Maciej Sieczka. Mali sa na čo pozerať, lebo pohľad zo Satana najmä do oblastí priľahlých dolín a neďalekú skupinu Kriváňa je skutočne úchvatný.
BEDEKER
Prístup: Vrchol Satana nie je prístupný turistickou značkou, dá sa však, ako takmer všetky tatranské štíty, po dohode zdolať v sprievode horského vodcu. Klasická cesta na Satan vedie od Štrbského plesa (1 355 m) spočiatku po žltej značke Mlynickou dolinou okolo vodopádu Skok (1 a 1/2 h). Za vodopádom míňa Pleso nad Skokom a prichádza až ku Nižnému Koziemu plesu (1 941 m, 2 a 1/4 h). Tu sa schádza zo značky a od pravého okraja plesa odbočuje doprava pod masív Satana. Výstup vedie nepríjemným sutinoviskom, ktoré ústi na trávnato - skalnatú rampu, ktorá sa tiahne doprava do juhozápadnej steny Satana. Na rampu vedie výstup cez niekoľko skalných stupňov, neskôr už rampou vystupuje chodník cez štyri žľaby. V piatom, kotlovitom žľabe, stúpa chodník priamo hore. Strmý výstup žľabom bez väčších technických ťažkostí ústi na juhovýchodný hrebeň do štbiny tesne pod južným vrcholom Satana. Chodník bočí doľava a po ľavej strane hrebeňa vedie na južný vrchol. Z neho cez plytké sedielko na severný, hlavný vrchol Satana (2 421 m, 4 a 1/4 h).
Pravda, pohľad na Satan sa núka aj z iných, menej krkolomných trás. Azda najkrajší z červenej značky, vedúcej Mengusovskou dolinou na Rysy. Z Wachterky a okolia Žabích plies je pohľad na celú skupinu Hrebeňa Bášt, a teda aj Satan, skutočne komplexný.
Zaujímavosti okolia: Mengusovská dolina, Hincovo pleso, sedlo Váha (2 340 m), Rysy (2 500 m), Kôprovský štít (2 363 m), Popradské pleso, Štrbské pleso, Mlynická dolina, Capie pleso, Bystré sedlo (2 314 m), Predné Solisko (2 093 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.