Škoda, že sa tak málo vzdelávame v "predmete" manželstvo, partnerstvo a dávame sa unášať vlnobitím urážok až do stroskotania. Z neho sa buď spamätáme alebo zničíme aj to posledné, čo ešte máme. Tomu všetkému by sme sa mohli vyhnúť, ak by sme si aspoň trošku osvojili umenie komunikácie.
Napriek tomu, že ľudia rozprávajú rovnakým jazykom, často sa nedokážu dohodnúť, porozumieť si. Hovoriť s partnerom o príjemných a nepríjemných veciach je pre zdravé fungovanie manželstva nevyhnutné. Partneri majú spolu hovoriť o svojich pocitoch, túžbach, želaniach, zážitkoch, ale aj o nespokojnosti.
Všade sa vyskytnú poruchy a predchádzať sa im dá prevenciou a správnou funkciou či je to v technickej oblasti, v zdravotnom stave a inde. Manželstvo a rodina nie je výnimkou, práve naopak. Prevencia jeho porúch spočíva v osvojení si týchto zásad správnej komunikácie:
1. Komunikácia má byť jasná a otvorená. Ten, kto hovorí, má vyjadrovať skutočne to, čo si myslí. Snažme sa, aby nám partner rozumel, aby to, čomu hovoríme, bolo pre neho pochopiteľné.
2. Informácií, ktoré poskytujeme, nemá byť naraz priveľa, ale ani primálo. Partnerovi treba nechať priestor na to, čo chce povedať a neskákať mu do reči. Ak niečo nepovieme, nemôžeme sa spoliehať na to, že partner uhádne naše želanie.
3. Dôležité je navzájom sa počúvať. Z nedostatočného počúvania vzniká dvojkoľajná komunikácia, keď každý hovorí o niečom inom.
4. Správna komunikácia predpokladá prejavovanie záujmu o druhého a oceňovanie jeho dobrých stránok (to si urobil dobre, mám z toho radosť, potešil si ma... a podobne).
5. S kritikou a príkazmi treba narábať veľmi opatrne. Inak na človeka pôsobí, keď dostane príkaz "umy riad" a inak prosba "prosím ťa, mohol by si umyť riad".
6. Je dobré, ak si vieme uznať aj vlastné chyby, najmä ak je situácia dosť vyostrená.
7. Pri nedorozumeniach a konfliktoch nehľadajme vinníka. Pre vyriešenie sporu nie je podstatné, kto je vinný. Múdrejšie je položiť si otázku: Čo môžem urobiť pre zlepšenie situácie?
8. Ak dôjde k hádke, majme na pamäti, že jej cieľom nie je poraziť druhého, ale zvládnuť problém. Preto treba prísne dodržiavať pravidlá čestnej hry, bez "úderov pod pás", ktorými je napríklad neprimerané zovšeobecňovanie (nikdy mi nepomôžeš, stále zabúdaš), skrývanie sa za slovíčka "my", napádanie ľudí a vecí, ktoré sú partnerovi blízke /si taký istý primitív ako tvoj otec, nestaráš sa o rodinu ako tvoja matka), prekrúcanie faktov, hľadanie spojenca proti partnerovi.
Najhoršie je, ak sa nástrojom boja proti partnerovi stanú vlastné deti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
