stanicami Fraserburg a Beaufort West. Ten sa nachádza na pustej a nehostinnej stepnej plošine Great Karoo.
Špecifická trať si vyžadovala zvláštne lokomotívy na dlhý dojazd. Kritériá splnil rad 25 a 25 NC typu 2'D 2'p2. V rokoch 1953 - 54 vyrobili firmy Henschel v Nemecku a North British v Anglicku 90 strojov radu 25 a 50 strojov radu 25 NC, ktoré sa líšili iba tendrami. Rad 25 mal kondenzačný tender - kondenzát výfukovej pary sa používal znovu k dodávaniu vody pre kotol. Lokomotíva mohla takto prejsť až 1100 km bez dopĺňania vody a súčasne sa znížilo usadzovanie kotlového kameňa. Rad 25 NC (Not Condenser) mal obvyklý tender bez kondenzačných zariadení. Hlavné technické údaje: 2 valce priemeru 610 mm, zdvih piestov 711 mm, pretlak pary v kotle 1,58 Mpa, plocha roštu 6,5 m2, výhrevná plocha kotla 314,9 m2, adhézna hmotnosť 76,2 t, hmotnosť lokomotívy v službe 122,9 t, hmotnosť tendra 111,2 t pri zásobách 22,8 m3 vody a 19,3 t uhlia, maximálna ťažná sila 193 kW, výkon pri rýchlosti 90 km/h 1670 kW (2270 k). Lokomotíva bola vybavená zváraným kotlom s oceľovým ohniskom a spaľovacou komorou, natriasacím roštom a prikladačom uhlia, parným strojom s rozvodom Walschaert, trámovým rámom a valivými nápravovými a tyčovými ložiskami. Tieto technické hodnoty a vlastnosti dokazujú priaznivcov elektrickej i motorovej trakcie, že aj parné lokomotívy dokážu byť v niektorých smeroch konkurencieschopné a široko využiteľné.
Parná trakcia vo väčšine krajín svoj boj o trate prehrala v čase svojej najväčšej technickej dokonalosti. Odborníci však potvrdili objektívne dôvody. Celková účinnosť parných lokomotív nikdy neprekročila 16 % a zo spáleného uhlia sa využilo iba 5 - 6 % energie na užitočnú prácu. Maximálnu rýchlosť nebolo možné zvýšiť nad úroveň 200 km/h, kvôli nevyváženosti kľukového a piestového mechanizmu. Ďalej to bola náročnosť na obsluhu, na prípravu pred jazdou a tiež znečisťovanie okolia dymom. Africký kontinent je dnes najväčšou a pravdepodobne i poslednou baštou zaujímavých parných lokomotív.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
