Patrika Hermana - moderátora TB Markíza
1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
"Keď som bol malý, mal som nejakých sedem rokov a sníval som o tom, že raz budem moderátor. Fakt nechápem, že sa to stalo skutočnosťou, lebo až takéto sny sa väčšinou neplnia."
2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
"Myslím si, že všetci moji priatelia. Mám veľmi tolerantných priateľov, ktorí sú pri mne vždy, keď mám nejaký problém, s ktorým si neviem dať rady."
3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
"Trúdom. Tí si sedia na púpave, hompáľajú nohami, vyhriavajú sa na slniečku a nemusia nič. Všetko za nich odrobia včielky. Takýto život by som prijal, nie však navždy, možno na mesiac, dva, aby som si konečne poriadne oddýchol."
4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
"Ja som zdedil povahové vlastnosti po otcovi. Hoci sú to vlastnosti dobré, veľmi zle sa s nimi v dnešnom svete žije. Možno by mi pomohlo trošku viac sebavedomia a paradoxne, ak by som mohol trochu viac myslieť i na seba a ľudí v mojej blízkosti, ktorých sústavne zanedbávam."
5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
"Keď som sa ako predskokan na koncerte Las Ketchup odvážil pred 30-tisícovým davom zaspievať Včielku Maju. Kapela meškala, čakali sme na ňu asi pol hodiny a bolo potrebné ten čas nejako vyplniť. Už sme nevedeli, čo robiť. Tak ma kolegovia, ktorí zmanipulovali dav, donútili tú pesničku zaspievať. Prekonal som samého seba, ale mal som z toho zmiešané pocity."
6. Čo vás otravuje?
"To, že som sa presťahoval a už mesiac a pol som v byte nepreložil krížom ani steblo. Doteraz som stále rozložený v krabiciach a vreciach. Stále nemám postavené komínky v skriniach. Žijem len tak provizórne bez kuchynskej linky, s rozbitou kúpeľňou a to ma neskutočne rozčuľuje. Zvlášť keď si uvedomím, že zariaďovanie som v júni už nestihol a cez prázdniny som s deťmi v tábore. Pri tomto tempe sa k tomu tak skoro nedostanem. Vidím to najskôr tak na september."
7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
"Zažívam ich v podstate stále. Naposledy keď som pretekal na benefičnej Rallye v Bratislave s postihnutými deťmi. Mal som najväčšie, najširšie a najpomalšie auto a napriek tomu sme vyhrali. To bolo skvelé."
8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
"Dal by som sa vždy nahovoriť na všetko. Som taký primitívny hlupáčik, ktorého každý hneď na všetko ukecá. Už ma v cirkuse obhadzovali nožmi, bojoval som so šelmami, prehovorili ma na bungee jumping. Ale so spevom a tancom je to horšie. A úplne najhoršie je to s mojimi športovými výkonmi. Na tie ma lámu ťažko."
9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
"Často. Stačí si vypočuť správy v rádiu. Alebo prečítať listy, ktoré mi chodia. Sťažujú sa mi ľudia, ktorí si sami nevedia poradiť, navzájom si robia zle, naschvál si ubližujú a nevedia sa dovolať spravodalivosti. Takéto situácie nechápem."
10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
"Keď sa raduje ktokoľvek iný. A keď mám na tom ja sám zásluhu, vtedy je to ešte lepšie. Pokojne sa môžu smiať aj na mne."
11. Máte na niečo obe ruky ľavé?
"Tak kde by sme začali? Už si neviem opraviť auto ako kedysi Škodu 100, bohužiaľ. Z varením je to neveľmi dobré, remeselnícke práce ani nespomínam. A opäť šport."
12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
"Práve v okamihu, keď som dospieval spomínanú Včielku Maju. V tej chvíli by som bol veľmi rád niekde inde, bolo to strašné. Dosť často sa mi stáva, že sa za seba hanbím. Môj spev nie je bohviečo."
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
"Ešte som neprestal. Som veľmi prispôsobivý typ, okamžite sa viem preladiť na detskú úroveň, akonáhle som v ich spoločnosti. A musím priznať, že dieťaťom som veľmi rád, lebo deťom sa všetko prepečie. Praktizujem to i v práci. Keď niečo vyparatím, hodím na svoju šéfredaktorku nevinný, detský kukuč, to vždy zaberá."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
