ľudia, vo svojom. Na poslaneckej ubytovni v Bratislave to totiž skôr vyzerá na nedobrovoľné predlžovanie si mladosti, jej priestory sú navlas podobné internátnemu zariadeniu vysokoškoláka.
Zo stopäťdesiatich poslancov Národnej rady majú nárok na ubytovňu medzi parlamentom a reštauráciou Parlamentka všetci, čo nemajú trvalé bydlisko v Bratislave a využíva to stopäť poslancov. Že by si to pochvaľovali, sa však povedať nedá. V izbách sú po dvoch, zariadenie je akoby požičané zo skrachovaného hotela, stôl je poškodený, stoličky tiež. Predstava, že by obaja poslanci súčasne sedeli za stolom a písali, je takmer na úrovni sci-fi. Stôl sotva vystačí pre potreby jedného, vďaka novým notebookom môžu písať len ak na posteli. Nad každou je polička na knihy, no tá by poslúžila tiež len žiakovi základnej školy, je malá.
Kritický proti priestorom pre zákonodarcov je i nový šéf Kancelárie Národnej rady Miroslav Záluszký: "Ak mám byť úprimný, tak na vysokoškolskom internáte, kde som študoval, boli lepšie podmienky ako tu." Izba má malú chodbičku dva metre krát meter, v ktorej je vbudovaná skriňa, malú kúpeľňu pre jednu osobu, najlepšie tínedžerského veku, izbu o rozlohe štyri krát päť metrov a balkónik o dĺžke maximálne pol metra. Okrem dvoch nočných stolíkov a jedného stola sú tam už len skriňa a dve postele. Z nej dokonca trčia jednému z najvyšších poslancov, Viliamovi Novotnému, nohy. Ten len lakonicky povedal: "No už som si zvykol."
Zo štandardu ubytovne nie je nadšený takmer nik. Je známe, že solventnejší poslanci najmä z radov HZDS a SNS ju v minulosti nevyužívali a radšej si v Bratislave prenajímali byty. Dnešní poslanci unisono hovoria: "Je nehorázne, aby sa dvaja dospelí ľudia tlačili v takej malej miestnosti." Stanislav Škoda: "Ak sa ráno jeden z nás prebudí skôr, ten druhý čaká na posteli, kým sa neuvoľní kúpeľňa. Podobné je to aj večer, ak jeden náhodou príde neskôr a ten druhý už spí." Pozvanie návštevy do takýchto priestorov neprichádza do úvahy: "Veď by sa nemali kam posadiť."
Niektoré izby sú také malé, že nemožno rozdeliť ani postele. Keď bývala v ubytovni poslankyňa SOP Mária Kadlečíková, mali s Annou Záborskou z KDH z lôžok spojené manželské letisko. A tak hoci mnohí bezdomovci môžu o takomto príbytku celý život len snívať, mimobratislavskí poslanci majú na začiatku volebného obdobia len jeden sen: že sa do izby dostanú s človekom, ktorý im nie je vyslovene nepríjemný.
Autor: th
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
