alebo Model United Nations je simulácia zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, pod ktorú sa už tri roky podpisuje SDA (Slovenská debatná asociácia), ktorá organizačné žezlo prebrala po samotnej misii OSN.
MUN však nebol otázkou len jedného týždňa, prípravy naň prebiehali nielen v organizačnom hniezde v Bratislave, kde sídli SDA, ale aj u zúčastnených študentov. Prihlásenej skupinke študentov z akejkoľvek strednej školy sa pridelí istá krajina, ktorej záujmy a postoje budú na MUN-e prezentovať. Spolu s potvrdením o registrácii, dostane delegácia na papieri ekonomickú a politickú situáciu svojej krajiny (tieto štatistiky a analýzy krajín celého sveta každoročne vydáva CIA a sú zverejnené na www.cia.gov) plus stanovisko, ktoré zaujíma k témam MUN-u, podľa ktorých napíšu rezolúcie. Zo všetkých poslaných rezolúcií sa vyberie päť ku každej téme a tie sa potom rozdebatuvávajú a prerábajú na samotnej konferencii, ktorá sa podľa tradície koná stále v Žiline.
"27 delegácií reprezentujúcich svoju krajinu bolo rozdelených do blokov - Bezpečnostná rada, Komisia pre odzbrojenie, WHO (Svetová zdravotnícka organizácia), IMF (Medzinárodný menový fond), AsDB (Ázijská rozvojová banka), NAM (Non Aligned Movement - rozvojové krajiny). Rozdelením do blokov sa zabezpečuje lepšie fungovanie Valného zhromaždenia," hovorí jeden z organizátorov, Matej Kurian. Každej téme boli na konferencii vyhradené dva dni. Úplne na začiatku krajiny vyjadria svoj postoj k daným témam a námietky vybraným rezolúciám. V blokoch sa potom snažia unifikovať stanovisko a to sa prezentuje pred Valným zhromaždením.
"Čo sa týka prvej témy, reorganizácie OSN, bola prijatá len jedna rezolúcia. V nej sa hovorilo o rozšírení Bezpečnostnej rady a o návrhu, podľa ktorého 14 krajín môže prehlásiť jedno veto a 16 krajín môže prehlásiť dve vetá." Túto rezolúciu napísalo Francúzsko (Evanjelické gymnázium z Bratislavy) a keďže sa prihlásilo mnoho krajín, ktoré navrhovali zmeny, rokovanie sa natiahlo na dlhý čas. Delegáti sa však zhodli len na jedinej veci - že sú hladní - a preto nebudú viac namietať a rezolúciu prijmú v pôvodnom znení (a to že ľudí neovládajú pudy :-) - pozn. red.). "Pri téme zbraní bolo prijatých viac rezolúcií. Boli tam odporúčania na zmenu štatútu Non-Proliferation Treaty (v súvislosti s odzbrojením - pozn. red.) v prospech Indie, Pakistanu a Izraelu - aby bolo pre nich výhodné túto zmluvu podpísať museli by ich definovať ako jadrové veľmoci, nie ako radových členov. Potom bola prijatá rezolúcia na zastavenie jadrového programu Severnej Kórei pod hrozbou stopnutia dodávok jedla a paliva. Väčšina zmlúv sa týkala jadrových zbraní, biologickými a chemickými zbraňami sa zaoberala jedna rezolúcia, ktorá nakoniec nebola prijatá." Niektoré rezolúcie boli podľa slov už spomínaného organizátora dosť nejasné aj napriek tomu, že ponúkali dobré riešenie. Aby však výsledky celotýždňových rokovaní nezapadli prachom a všetka snaha nevyšla nazmar, budú rezolúcie zverejnené na stránke SDA. "Na svete sa poriada mnoho takýchto akcií, takže dosť nepravdepodobné, že by si v OSN všimli práve naše rezolúcie, keby sme im ich nebodaj poslali," smeje sa Matej Kurian.
Samozrejme, že na MUN-e fungoval v plnom prúde i spoločenský život, ten však organozátori trochu obmedzili, keďže mnohí účastníci ešte nemali 18 rokov. Stalo sa však, že im behali zimomriavky po chrbte a šediveli vlasy. "Keď sa 30 ľudí vyberie do mesta a do mobilu zahlási: Sme tu niekde a vrátime sa o štvrť na tri ráno."
Konferencia ale svoj účel nakoniec splnila. "Zo začiatku bolo najväčším problémom to, že mnohí účastníci ani nevedeli, že ako OSN funguje a to bol náš cieľ - nie zachrániť svet, ale zistiť ako funguje OSN a akým spôsobom sa veci riešia... Že to nie je len o dianí v sále, ale aj o presviedčaní, o lobbovaní... Boli síce takí, čo pre strach alebo neistotu MUN presedeli v tichosti, ale také delegácie ako francúzska, britská, americká alebo sýrska sa angažovali aj za nich..."
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
