biskup Ján Vojtaššák (1877-1965). Prečo?
Na prvom mieste sú diplomatické dôvody. Vatikán, pochopiteľne, vychádza z hodnotenia biskupa Vojtaššáka v dobových diplomatických prameňoch. Pápežský nuncius Burzio (veľvyslanec Vatikánu na Slovensku) píše kardinálovi Maglionemu 31. marca 1942 vo svojej správe č. 848:
"Zdá sa však, že minister vnútra (Mach) si našiel ak aj nie dôvod, tak aspoň zámienku ... opierajúc sa o postoj Msgr. spišského biskupa, ktorý, ako je Vašej Eminencii známe, je členom, ba dokonca podpredsedom Štátnej rady. Informovali ma, že na zasadnutí, kde sa prediskutovala deportácia židov, monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj, obmedziac sa na nepodstatné námietky. Potom v rozhovore s iným biskupom naznačil, že ... židia sú najhoršími nepriateľmi Slovenska. ... Je ťažké dozvedieť sa pravdu o tom, čo sa udialo a povedalo na zasadnutí vlády; viem však, že Msgr. Vojtaššák má povesť veľkého šovinistu; ja som z mojej strany o tom presvedčený, pretože niekoľkých poľských farárov ... vyhnal z ich fár. ... Nedá sa očakávať, že by bol citlivejší voči židom."
Pod textom je poznámka Msgr. Tardiniho: "10. apríl 1942 - Videl Sv. Otec."
Ak by pápež vyhlásil Vojtaššáka za blahorečeného, dal by nepriamo najavo, že sa autor správy Burzio mýlil. Niečo také sa v diplomacii robí len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné, lebo omyl je zjavný a donebavolajúci. Keby sa napr. ukázalo, že Vojtaššák bol počas 2. svetovej vojny statočný ako Wallenberg, Winton alebo aspoň Schindler. To však Vojtaššák nebol. Preto Vatikán nebude prehodnocovať správy od svojho diplomata Burzia.
Diplomatické dôvody nás doviedli k vecným. Vojtaššákovo miesto na škále cnosti sa v roku 1942 nelíšilo od miesta mnohých iných hriešnikov. Spišský biskup František Tondra to vidí inak: "Nikde sa nenašiel dokument, ktorý by hovoril o pozitívnom vplyve biskupa Vojtaššáka na deportáciu Židov. To, čo vyťahujú Židia, je propaganda ešte z komunistických čias." Naozaj, o deportáciách rozhodovala štátna moc: vláda, zákonodarný snem, prezident Tiso. Len tí sú priamo vinní v Tondrovom zmysle (našli sa dokumenty).
A všetci ostatní sú svätí? Vrátane brutálnych gardistov v Petržalke, Seredi, Žiline, Poprade, všade? Ani na všadeprítomné udavačstvo alebo postoj ja nič, ja muzikant nemôže byť nikto pyšný. Hrdosťou nás môže napĺňať iba niekoľko sto slovenských "spravodlivých medzi národmi" - držiteľov ocenenia YAD VAŠEM. Nikto nebol zatiaľ dosť pochabý, aby sa obrátil na izraelský štát so žiadosťou o vašemizovanie Vojtaššáka.
Zostávajú teologické dôvody. Zástupcovia Boha na Zemi ho majú zastupovať. Zastupovať Boha na Zemi v roku 1942 znamenalo protestovať z plných pľúc proti neľudským deportáciám (ako prešovský biskup Gojdič, pozri zborník Vatikán a Slovenská republika 1939-1945, ktorý zostavili Kamenec a Lipták), dobrovoľne ísť na smrť s nešťastníkmi v koncentračných táboroch (ako poľský františkánsky mních Kolbe - blahorečený v roku 1971, vyhlásený za svätého v roku 1982) alebo podieľať sa na organizovaní vzbury proti režimu (ako nemecký evanjelický teológ Bonhoeffer, po dvoch rokoch väzenia popravený pár dní pred koncom vojny - aby dobrí ľudia neprežili). Iná možnosť zastupovania vtedy nebola; bola to príšerná doba.
Martýrium biskupa Vojtaššáka počas komunizmu nikto súdny nespochybňuje; nebolo však predmetom tohto článku.
Autor: Martin KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
