Aj na väčšine púští, na ktorých kvôli nedostatku vody nežijú zvieratá a nerastú rastliny, nachádzajú baktérie a lišajníky vhodné prostriedky pre svoju existenciu, a to zväčša pod zemou alebo v puklinách skál. Tieto organizmy sa prispôsobili životu v najextrémnejších podmienkach našej planéty a zrejme vystačia s minimálnym prísunom vody. Sú však na Zemi natoľko suché miesta, že tam skutočne nemôže nič rásť?
To je jedna z otázok, na ktoré sa snaží nájsť odpoveď skupina vedcov, študujúcich v rámci trojročného projektu púšť Atacama. Tento projekt má okrem iného prispieť aj k vývoju vhodnejších metód hľadania dôkazov o prípadnom živote na planéte Mars. Projekt s názvom Life in the Atacama (život v Atacame) sponzoruje americká kozmická agentúra NASA v rámci svojho programu ASTEP. Skratka ASTEP znamená Astrobiology Science and Technology for Exploring Planets, čiže astrobiologická veda a technika pre výskum planét. Atacama je rozsiahla púšť, ktorá sa v dĺžke okolo tisíc kilometrov tiahne od severnej hranice Čile smerom na juh (púšť vidno na snímke z družice). Všeobecne sa usudzuje, že ide o jedno z najsuchších miest na svete, pretože tam za rok spadne v priemere len desatina milimetra zrážok. V niektorých častiach púšte Atacama nepršalo vraj už vyše 400 rokov. Chris McKay z Amesovho výskumného centra NASA povedal, že "Atacama je taká suchá, že tam na rozdiel od iných púští, ktoré sme študovali, možno prekročiť hranice medzi životom a smrťou, medzi podmienkami vhodnými pre púštne baktérie a lišajníky, a podmienkami, ktoré sú už také extrémne, že v nich neprežijú ani spomenuté organizmy. Intuitívne cítime, že voda je limitujúcim faktorom života, ale nájsť miesto, kde je tak málo vody, že žiadne organizmy sa nenaučili, ako tam žiť, to je pre nás zaujímavé". Počas trojročného výskumného projektu budú vedci využívať prototypový pojazdný robot (rover) Hyperion, ktorý vyvinul inštitút robotiky Carnegie Mellon University. Úlohou rovera Hyperion bude prejsť krížom cez púšť Atacama, hľadať stopy života a mapovať hranice medzi "obývateľným" a nehostinným prostredím. Prvá z každoročných expedícií rovera Hyperion sa uskutočnila v apríli. "Chceme sa dozvedieť, či Atacama skutočne predstavuje hranicu života na Zemi", povedala Nathalie Cabrolová, ktorá pracuje pre SETI (to je ústav na hľadanie mimozemských civilizácií), a dodala, "pokúšame sa robiť robotickú astrobiológiu". Jeden z novovyvinutých prístrojov na palube Hyperiona bude využívať fluoreskujúce (svetielkujúce) farbivá na hľadanie niektorých kľúčových "molekúl života", akými sú napríklad nukleové kyseliny, uhľovodíky, lipidy a proteíny. Hoci je projekt Atacama súčasťou úsilia o objasnenie hraníc života na Zemi, je aj istým tréningom na misie podobného druhu na planéte Mars. "Atacama má určité zaujímavé paralely s Marsom, pretože dnes je to veľmi suché miesto, ale na vrchole poslednej doby ľadovej, pred približne 12 000 rokmi, to bolo vlhšie miesto. Boli tam kanály a jazerá. Teraz je voda preč. Život sa teda v krátkej dobe musel adaptovať. A my chceme vedieť, kam sa podel a ako sa adaptoval, či prípadne neadaptoval", hovorí N.Cabrolová.
Rover Hyperion bude v treťom roku projektu operovať v púšti Atacama samostatne po dobu niekoľkých mesiacov, pričom autonómne prejde niekoľko sto kilometrov. Ako povedal McKay, rover nebude vykonávať nič také, čo by lepšie neurobili postgraduálni študenti. Ale nenašlo by sa veľa takých študentov, ktorí by boli ochotní putovať celé mesiace púťou Atacama a zastaviť sa každých pár metrov kvôli skúmaniu pôdy. "Na Atacame sú roboty výhodou, na Marse nevyhnutnosťou. Nemôžem poslať postgraduálneho študenta na Mars", vtipne hovorí McKay.
Samotný rover Hyperion je dlhý 2 m, široký 2 m a vysoký temer 3 m. temer zvisle uložený panel so slnečnými článkami má plochu 3,5 štvorcového metra. Podvozok je zhotovený z hliníkových rúrok a má štyri kolesá na dvoch nápravách. Na prednej náprave je rám vysoký 1,5 m, na ktorom sú umiestnené stereokamery a laserový skener na skúmanie prekážok pre roverom. Počítače, elektronika a batérie sú umiestnené v puzdre medzi nápravami. Celková hmotnosť rovera je 156 kg. Hyperion má v každom kolese hnací elektromotor a riadi sa zmenou otáčok jednotlivých kolies. Všetku energiu, potrebnú pre svoju činnosť, získava Hyperion zo slnečného žiarenia. Pri priemernej energetickej hustote dopadajúceho slnečného žiarenia 600 W/m2 a účinnosti solárnych článkov 11 % je celkový elektrický výkon slnečného panela asi 200 W. Prípadným prebytkom energie sa nabíjajú akumulátory, ktoré umožnia roveru prekonávať strmé stúpania alebo prechádzať cez oblasť tieňa. Rover je vystrojený aj kamerou, ktorá na riadiacu základňu prenáša panoramatický obraz celého okolia.
Ešte by sme mali vysvetliť, čo znamená názov Hyperion. V gréckej mytológii patrí Hyperion do staršej generácie bohov (tzv. titani) a je otcom boha Slnka Hélia. Slovo hyperion možno preložiť približne ako "ten, kto nasleduje Slnko" no a to pomerne presne vystihuje to, že rover Hyperion musí kvôli získavaniu energie stále ísť za Slnkom.
Ak bude projekt Life in the Atacam úspešný, vedci získajú lepšie poznatky o hraniciach života na Zemi i o tom, ako hľadať život na našom "púštnom" vesmírnom susedovi, na planéte Mars.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.