zaradili medzi najväčšie osobnosti 20. storočia. Našli sa aj takí, ktorí jej po roku 1945 vytýkali, že počas vojny pracovala viac
Sarah Leanderová bola ruskou špiónkou, tajnou členkou Komunistickej strany Švédska a kuriérom medzi Berlínom a Štokholmom, napísal Vaxberg pre švédsky denník Svenska Dagbladet, práve pre denník, v ktorom v roku 1936 vychválili Franz Lehár a Bruno Walter švédsku divu do neba. Svoje tvrdenia opiera Waxberg o prieskum v ruských archívoch a o svedectvo niekdajšieho agenta sovietskej KGB Pavla Sudoplatova. Tento tvrdil, že umelkyňa bola ruskou špiónkou už pred vojnou a pracovala pod krycím menom Rose-Marie. Dokumenty v ruských archívoch však priniesli aj ďalšie netušené objavy: informácie do Moskvy dodávali aj známe a obľúbené umelkyne: Marika Rökková a Oľga Čechová. Chýry, že Sarah Leanderová bola Stalinovou špiónkou, sa objavili v roku 1947 vo francúzskych novinách, neskôr, s odvolaním sa na materiály amerických spravodajských služieb aj v nemeckých médiách. Nápadné bolo, že Leanderovú švédski komunisti nikdy nekritizovali a jej piesne zneli často v rozhlase v tej časti Berlína, ktorá patrila do sovietskej okupačnej zóny. Samotná umelkyňa sa k tejto téme nikdy nevyjadrila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
