ročnej teploty. Júl zároveň patrí aj k najzdravším mesiacom.
Rímania nazývali júl Quintilis. Po víťazstve cisára Julia Cézara nad Španielmi, na sedemsté výročie založenia mesta Ríma a na víťazný Cézarov pochod, nazvali siedmy mesiac roka júl. Na tento letný mesiac sa vzťahuje aj mnoho povier. Napríklad, že keď je Slnko v znamení Raka, treba sa obzvlášť vyhýbať ochoreniam, najmä sleziny, pľúc, žalúdka a srdca. Škodlivé sú v júli ranné rosy.
Zdraviu naopak prospieva konzumácia zeleniny, ovocia a húb, ktoré dozrievajú a rastú práve v júli.
Aj k jednotlivým dňom júla sa viažu ich špeciálne charakteristiky. Napr. 13. júla (Margita) - uhorka v móde, 14. júla (Kamil) - včasná hruška chutí, 15. júla (Henrich) - mak a kukurica v kvete, 18. júla (Kamila) - poznať, ako sa kráti deň, 20. júla (Iľja, Eliáš) - začiatok psích dní, 25. júla (Jakub) - nový chlieb privítajme, 26. júna (Anna, Hana) - sv. Anna, chladno zrána, 31. júla (Ignác) - zreje skorá slivka. V porovnaní s doteraz uplynulými júlovými dňami sa, samozrejme, tieto charakteristiky zdajú časovo mylné a termínovo oneskorené.
Súčasná generácia však nie je jediná, ktorá zažíva vrtochy počasia. Veľké horúčavy, aké si nepamätali ani najstarší ľudia, zasiahli krajinu 6. júla 1788. Na následky horúčav zomrelo množsto ľudí a zdravotné problémy mali aj vojaci v posádkach a pri sližbe. Astrológovia v súvislosti so zatmením Slnka 9. júla 1469 už dopredu predpovedali veľa pohrôm a katastróf. Tie nastali, keď Turci vtrhli do Uhorska a kráľ Matej začal vojnu so svojím svokrom Jiřím z Poděbrad. 10. júla 1252 pasal ľadovec, ktorý sa neroztopil sedem dní a narobil obrovské škody. Po ňom prišli veľké horúčavy a veľká drahota v mestách. "Kobylková" pohroma zasiahla územie 13. júla 1346. Obrovské množstvá hmyzu zničili nielen obilie, ale aj lúky a stromy. V júli roku 1432 pohromu pre celú strednú Európu znamenali obrovské záplavy. Vltava, Dunaj, Labe a ďalšie rieky sa vyliali zo svojich korýt a zaliali chotáre, obce aj mnoho miest. Polovicu paláca na Vyšehrade, pevnosti a hrady, záhrady a úrody zničili búrky a prívaly 24. júla 1119. O nič lepšie nedopadlo obyvateľstvo 23. júla 1796. Padal ľadovec o veľkosti husacieho vajca, ktorý zapríčinil smrť mnohých ľudí, zničil záhrady a vinice a pripravil ľudí o poslednú skyvu chleba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
