vedeli, aké budú v meste podujatia, mali zmapované výletné strediská, kúpaliská, reštaurácie, obchody, verejné priestranstvá. Tak, ako sa pripravovali členovia Sokola na Sokolský deň, aby čo najlepšie zacvičili, zlodeji skúmali, kde by mali najlepšie pozície pre svoju prácu.
V Košiciach pripravovali na prvý júlový týždeň roku l921 Sokolský slet a ten bol jedinečnou príležitosťou pre zlodejov a vreckárov. Tým druhým hovorili vtedy "kmíni". Policajné tlačové oddelenie sa obávalo ich zvýšeného prílivu do mesta, kde sa mali zhromaždiť tisícky ľudí na také podujatie, akým bol slet, preto sa rozhodlo začať s prevenciou medzi obyvateľmi. Spustilo rozsiahlu osvetovú kampaň, "ako sa majú občania i obchodníci chrániť proti zlodejom a vačkovým kmínom". Celú akciu mal pod dohľadom inšpektor Jesenský. Inšpektor policajného riaditeľstva Vladimír Jesenský na príkladoch poučoval letákmi, článkami aj prednáškami, kaká je zlodejská prax.
Do obchodov s konfekciou chodievali väčšinou kupovať za päť prstov ženy. Na Šrobárovej ulici k Selmesovi si išli kúpiť kabát dve Košičanky - Šoltésová a Nišpolská. Kým Nišpolskú obsluhovali a nosili jej vyskúšať niekoľko kabátov, zatiaľ Šoltésová ukradla desať šatiek za 2300 korún a schovala ich pod zásteru. Našťastie predavačka to zbadala a zavolala strážnika. Keď obe zlodejky eskortoval na políciu, Šoltésová ponúkla policajtovi stovku za to, aby ju nechal ujsť. Keď odmietol, ponúkla mu svoju dcéru, ktorá je doma, že si bude môcť s ňou robiť čo sa mu len zachce. Nepochodila. Zlodeji často vylákali vyhliadnutú obeť pod nejakou zámienkou, ako napríklad drotára Kočelu dvojica zlodejov Virkuš a Akáca na Peštiansku triedu v Košiciach, kde ho údajne malo čakať veľa roboty. Kým sa vrátil domov - robota nebola - vyrabovali mu skriňu aj s bielizňou a šatstvom. Inšpektor Jesenský upozorňoval kníhkupcov, aby si poriadne ošacovali zákazníka, ktorý chce knihu z najvyššej police v obchode. Ako u antikvára Jeremiáša Grossmana na Šrobárovej č. 49, ku ktorému si prišiel kúpiť neznámy mladý muž Belitzovu učebnicu francúzštiny. Keď antikvár vyšiel na rebrík, mladík otvoril šuplík na pokladnici, vziať hotovosť a ušiel. Ťažký tovar kmíni nekradli. Na to boli zlodeji. "Naše peniaze sú mnohokrát vzácnejšie, ako okolitých štátov," upozorňoval inšpektor Jesenský na prednáškach o zahraničných zlodejoch, ktorí sa vydávali za obchodníkov, obchodných cestujúcich s dobrými maniermi. "Mladíci - kmíni z ďalekých krajov prichádzajú k nám a tu pár naplnených peňaženiek ulapiac idú späť, odkiaľ prišli a tam ich vymenia. Získajú tak značný kapitál - Bulhari, Srbi, Rumuni, Maďari. Jedným vlakom z Košíc na Bohumín ich cestuje aj nad dvadsať. V Košiciach sa ich stále zdržiava asi 50, z ktorých je tunajších občanov tak desať-pätnásť. Pracujú na nádražiach, pri pokladniciach, pred vchodmi, na Bankove, na Aničke, v parkoch, obchodoch, kaviarňach. Mnohí vyzerajú švihácky. Majster - volajú ho Toreador - čaká na vhodnú chvíľu, ktorú pripravujú jeho pomocníci tak, že v stisku obeť tlačia a sácajú sem a tam. Keď sa im zdá, že nadišla vhodná chvíľa, Toerador siahne obeti do vačku a druhým pohybom roky odovzdá korisť jednému z oštucerov, ktorý sa z miesta stratí. Sú aj takí, ktorí pracujú v noci vo vagónoch. Kmín si ľahne na sedadlo, prikryje sa po krk kabátom a pod ním pracuje. Keď sa spod kabáta nemôže dostať rukami do vrecka sediaceho, vyreže mu nožíkom vo vrecku okienko a tak jeho obsah vyberie. Poškodený to zistí až vonku, keď chce dať niečo do vrecka." Účastníkov Sokolského sletu poučili, aby si po príchode do Košíc nenechali odniesť zavazadlo, lebo za nosičov sa vydávali aj kmíni, čím utrpela ujmu na dobrom mene železnica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
