Výsledkom je návrh historicky prvej európskej ústavy," vyhlásil na záver posledného plenárneho zasadnutia v Bruseli jeho predseda Valéry Giscard d'Estaing.
Delegáti potom podpísali záverečný dokument i pamätnú tabuľu s logom Konventu, ktorá ostane vystavená v Európskom parlamente, kde zhromaždenie zasadalo. Text, ktorý je výsledkom práce 105 zástupcov vlád a národných parlamentov členských a kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, ako aj poslancov Európskeho parlamentu a členov Európskej komisie, odovzdá Giscard 18. júla v Ríme talianskemu predsedníctvu v EÚ. Taliansko bude zodpovedné za zvolanie medzivládnej konferencie, ktorá sa začne v polovici októbra, aby rozhodla o definitívnom znení ústavy. Viaceré krajiny už avizovali, že budú žiadať v texte zmeny, hoci Giscard varoval, že tým narušia celkovú vyváženosť návrhu. Návrh ústavy z dielne Konventu má 240 strán a obsahuje okolo 450 článkov. Kľúčovým výsledkom je skutočnosť, že EÚ bude mať namiesto doterajších viacerých základných zmlúv jednu ústavnú zmluvu. O zvolaní Konventu rozhodol summit EÚ v Laekene v decembri 2001 s cieľom pripraviť takú reformu, ktorá úniu zjednoduší, zefektívni a priblíži občanom. Konvent sa prvýkrát "skončil" už 13. júna týždeň pred summitom EÚ v gréckom Solúne, kde Giscard predložil európskym lídrom hlavnú časť návrhu. Počas dvoch dodatočných rokovaní potom dokončoval už len tretiu časť venovanú politikám únie.
Hlavnými zmenami je ponechanie práva národného veta v obchodnej politike pri obchode s kultúrnymi a audiovizuálnymi statkami, ako aj zachovanie veta v imigračnej politike pri rozhodovaní o počte prijatých utečencov. Presadili si to Francúzsko a Nemecko, pretože najskôr návrh hovoril o väčšinovom hlasovaní v týchto citlivých oblastiach. Konvent tiež na poslednú chvíľu pridal do textu nový článok o symboloch únie. Budú nimi už známa modrá zástava s 12 žltými hviezdami, hymna - Beethovenova Óda na radosť, Deň Európy - 9. máj a novinkou je heslo - Jednota v rôznorodosti.
Najspornejšou otázkou počas 16 mesiacov rokovaní boli zmeny v inštitucionálnom usporiadaní EÚ. Väčšie štáty presadzovali stáleho voleného prezidenta EÚ, menšie žiadali zachovanie rotujúceho predsedníctva. Bojovalo sa tiež o budúce zloženie Európskej komisie, pravidlá väčšinového hlasovania či jeho rozšírenia do nových oblastí. Dosiahnutý kompromis nakoniec hovorí o tom, že na čele Európskej rady (najvyšší orgán EÚ zložený z lídrov členských štátov) bude stály volený predseda bez výkonných a legislatívnych právomocí. Doteraz stál na jej čele líder členskej krajiny, ktorá mala práve v rukách šesťmesačné rotujúce predsedníctvo.
Európska komisia bude mať po roku 2009 len 15 plnoprávnych komisárov, ktorí budú za jednotlivé štáty zvolení podľa princípu rovnoprávnej rotácie. Ostatní komisári nebudú môcť hlasovať. Do roku 2009 bude mať komisia 25 členov - za každú členskú krajinu jedného komisára. Návrh tiež počíta s vytvorením európskeho ministra zahraničných vecí, ktorý nahradí dnešného komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Tento minister bude podpredsedom EK a bude predsedať rade ministrov pre vonkajšie vzťahy. Pri ostatných ministerských radách ostane zachované rotujúce predsedníctvo podľa princípu rovnoprávnosti medzi členskými štátmi. Viaceré z týchto ustanovení sa však môžu ešte zmeniť počas medzivládnej konferencie. Aj Slovensko sa bude ešte pokúšať, aby aj po roku 2009 mala každá krajina plnoprávneho komisára, niekoľko krajín, vrátane SR, si tiež želá zachovanie takého rozdelenia hlasov v Rade EÚ a pravidiel kvalifikovanej väčšiny, aké ustanovuje momentálne platná Zmluva z Nice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
