pozve k hrajúcej fontáne. Takúto možnosť má od polovice osemdesiatych rokov. Ešte predtým takto mohli frajerovať len "maľčiki" v sovietskom meste Vladimír. Až raz na návšteve tohto mesta v roku 1985 im podobnú fontánu pozávidel vtedajší primátor Košíc Rudolf Schuster a dohodol sa s nimi, aby nám patent na ňu v rámci československo-sovietskej družby poskytli.
Ináč, ako nie je všetko zlato, čo sa blyští, tak ani nie je všetko socialistické, čo sa na prvý pohľad zdá, lebo tento patent hrajúcej fontány mal svoj prazáklad ešte v Amerike. O to už ale nešlo, keď prišli sovietski inžinieri pomôcť projektovať našu fontánu vtedy jedinú svojho druhu v Československu. Jej realizácia sa stihla za 3 mesiace, aby sa už 1. mája 1986 mohla zapáčiť kadekomu, kto bol v povinnom prvomájovom sprievode.
Napríklad aj Prešovčanom, a nestačilo im chodiť dívať sa na tú v Košiciach. Východoslovenské železiarne im teda pred budovami straníckych komunistických orgánov o dva roky neskôr postavili podobnú. To už potom aj naše vtedajšie hlavné mesto Praha chcelo tretiu takúto fontánu, a tak im ju Košičania postavili tiež. Bolo to na počesť 2. (a zdá sa, že aj poslednej) všeobecnej československej výstavy na pražskom Výstavišti. Pomenovali ju Křížikova. Je výkonnejšia i priestrannejšia než košická, hrávajú sa v rámci nej aj divadelné predstavenia.
Aby nezaspala na vavrínoch, bola košická hrajúca fontána v roku 1997 zväčšená (až na 750 trysiek) a vylepšená. Možno i preto mali o ňu záujem aj z Arabských emirátov či Izraela. Nečudo, veď bola priekopníčkou svojho druhu u nás ešte v čase, keď ostatné hrajúce fontány mali naprogramovaných len niekoľko svetelných a výstrekových obmien a zopár skladieb.
Tá košická už vtedy a aj doteraz strieka(la) a svieti(la) podľa akéhokoľvek zdroja zvuku. Či už je to CD alebo rádio, ktoré je vedľa v podzemí pod sklenenou pyramídkou. Tam možno aj požiadať, aby voda striekala tak, aby ste mohli vojsť do stredu a ani sa neomočíte. Fontánu vtedy totiž prepnú z automatického ovládania na manuálne, a vy sa tam na malom pódiu uprostred môžete tváriť ako vodná víla či vodný Vilo. To isté robia aj speváci či muzikanti, ak tam občas majú koncert. Fontánu však možno prepojiť aj s orchestrom v Štátnom divadle alebo každú hodinu sa automaticky spojí s vedľa postávajúcou zvonkohrou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
