Už len pár sekúnd... Ktorý drôtik prestrihnúť, aby celé mesto po hrozivom výbuchu neľahlo popolom? Červený, modrý, zelený - mozgové bunky makajú na plné obrátky. Všetci hovoria - modrý... Nie, to musí byť finta. Strihne červený. Dobre. Ostávajú už len dva - modrý alebo zelený. Tri sekundy, dve, jedna... Prestrihne zelený. Výdych zdeseného publika. Muž hrdina, doráňaný a ušpinený, síce s uhladeným účesom a čerstvou manikúrou, skromne vstáva. Práve zachránil tisícky životov. Do náruče mu padá nádherná dlhonohá blondínka v kratučkej minisukni. Polícia odváža v putách skupinu po zuby ozbrojených teroristov. Zajal ich on, bez akejkoľvek zbrane, len vďaka svojmu umeniu kung-fu, ktoré pochytil od budhistických mníchov. Prestrih - kamera zaberá slnko, čo práve zapadá nad nič netušiacim mestom...

"Americké akčné filmy? Tak na takýchto scénach sa dokonale zabávam," smeje sa schuti pplk. Ing. Vladimír Kost, starší expert pyrotechnik Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, vysunutého pracoviska Košice. Jeho pracovníci majú na starosti čo sa týka výbuchov a likvidácie výbušných nástražných systémov celý Košický a Prešovský kraj. Keď ide o muníciu, takými prípadmi sa zaoberajú ich kolegovia z iných útvarov. S Ing. Kostom sme sa stretli minulý štvrtok dopoludnia v opustenom kameňolome pri Moldave nad Bodvou, kde Slovenská spoločnosť pre trhacie a vŕtacie práce, regionálny klub Košice, zorganizovala ojedinelú praktickú ukážku účinkov malého množstva trhavín a pyrotechnických zloží na osobné motorové vozidlá, ukážku rozsahu vzniknutých škôd a veľkosť ohrozenia posádky vozidla.

V lome boli tri vraky starých vozidiel. Postupne pod bedlivým zrakom košických pyrotechnikov mali prítomní možnosť vidieť, čo robí s autom len pár gramov Danubitu, Harmonitu, Tritolu či DAP. Napriek dostatočnému odstupu od miesta detonácie zvuk výbuchov dal zabrať ušným bubienkom. Ako sme zistili, nie je tak dôležité ani množstvo použitej trhaviny, ako jej umiestnenie. Jeden z vrakov po sérii kontrolovaných výbuchov napokon vyhorel do tla.

Po dopoludní plnom výbuchov, zvukových aj zrakových efektoch, pri ktorých však nebolo každému vždy všetko jedno, sme si s pyrotechnikom Ing. Vladimírom Kostom aj s predsedom košického Obvodného banského úradu Ing. Milanom Dianiškom našli trochu času, aby sme sa o ich zamestnaní, ktoré je späté s prácou s výbušninami, porozprávali čosi viac.

Takže, ako je to s tými akčnými filmami? "Tie filmy sa točia vyslovene na efekt, musia byť nabité napätím. Sú to rozprávky. Realita je samozrejme úplne iná. Väčšinou to nie je o tom strihaní káblikov, hoci samozrejme pracujeme aj s takými prostriedkami. Bežne však na likvidáciu výbušniny používame vodné rozstreľovače," hovorí pplk. Kost.

K akým prípadom najčastejšie vyrážajú košickí pyrotechnici?

"Chodíme k výbuchom, aby sme ich analyzovali a likvidujeme nástražné výbušné systémy. Zisťujeme, čo bolo podstatou výbuchu, aká výbušnina a mechanizmus na jej aktiváciu boli použité a podobne. Čo sa týka likvidácie nástražných výbušných systémov, ide o odbornú činnosť, ktorá je špecifická vzhľadom na konkrétny prípad."

Ak je niekde avizovaná bomba, či už v škole, na stanici a podobne, tiež je to práca pre váš tím?

"Nie, k takýmto prípadom chodia naši kolegovia - pyrotechnici z iných útvarov aj so psami, ktoré sú špeciálne cvičené na vyhľadávanie výbušnín. Keď sa ale nájde podozrivý predmet, likvidujeme ho my."

Koľko prípadov za rok je takých, kedy sa skutočne aj zistí prítomnosť nejakej nálože? "Každý rok je to iné, ale zhruba máme ročne minimálne dva, tri, štyri takéto prípady."

V médiách sa najčastejšie spomínajú prípady, kedy bola výbušnina uložená v aute alebo pri aute. Sú takéto prípady naozaj najčastejšie? "Takéto prípady či už výbuchov áut alebo zistenia nástražných výbušných systémov v autách je zhruba 80 percent z celkového množstva. Zvyšok, to sú napríklad podozrivé balíky položené pri niektorých budovách alebo vo vnútorných priestoroch objektov."

Ako to vlastne vyzerá, keď prídete na mieste avizovaného útoku a skutočne tam výbušnina je. Ako postupujete? "Každý prípad je individuálny. V prvom rade treba zabezpečiť miesto a zaistiť aby nedošlo k zraneniu alebo usmrteniu osôb v okolí, čo robia naši kolegovia. Potom nastupujeme my. Keď je to možné, prevezieme výbušný systém na bezpečné miesto, kde ho zneškodníme. Keď to nie je možné, tak ho likvidujeme na mieste prostriedkami, ktoré na túto činnosť používame a máme k dispozícii."

Pplk. Vladimír Kost je pyrotechnikom už štrnásty rok. Jeho manželka sa v prvých rokoch len ťažko vyrovnávala s tým, čo robí, ale vraj si už zvykla. K jeho práci nepochybne adrenalín patrí, kedy mu však skutočne tuhla krv v žilách? "Zatiaľ najväčší výbuch, ktorý sme mali, to bolo na košickej železničnej stanici, na čo si určite spomínate. Vtedy žigulík, kde bola umiestnená nálož, doslova roztrhalo na franforce. Adrenalín stúpa, keď ide človek sám k neznámemu balíku a ešte nevie, čo ho čaká. Stále si totiž musíme pozrieť, čo to je za predmet. Máme síce nejaké pyrotechnický ochranný oblek, ale v takýchto chvíľach to určite nie je človeku jedno. Ako ja hovorím, takéto momenty vám zoberú päť rokov života."

Pri otázke, či už došlo k nejakej vážnejšej situácii, na ktorú doplatil niektorý z pyrotechnikov, V. Kost okamžite poklopal na drevo. "Zatiaľ bol jeden taký prípad v 64. roku, kedy pyrotechnik košickej správy ZNB v Krompachoch prevážal nebezpečnú mínu na likvidáciu, ktorá počas prevozu vo vozidle explodovala i. Doplatil na to životom spolu aj s vodičom vozidla."

Tohto roku majú košickí pyrotechnici na konte dve akcie, kedy vyrážali k výbuchom. Jeden prípad, to bol výbuch auta a nedávno druhý - manipulácia so starou výbušninou, kedy došlo k explózii. Tretí tohtoročný prípad skončil zistením, že išlo len o atrapu nástražného výbušného systému.

Väčšinou bývajú používané trhaviny vyrábane na Slovensku, ale sú prípady, keď je použitá trhavina zo zahraničia, najmä z krajín bývalej Juhoslávie a Ruska. Najčastejšie sú prípady zneužitia Danubitu potom Tritolu a Semtexu či DAP, sa vyskytuje už len zriedka. Nálože majú zväčša hmotnosť od pol až do dvoch kilogramov. Odpaľujú sa mechanicky, teda klasickou zápalnou šnúrou, potom sú časové spínače aj zariadenia na odpálenie na diaľku.

"Cieľom tejto akcie bolo ukázať našim kolegom, čo sa dá urobiť aj s malým množstvom výbušniny. Išli sme maximálne do 400 gramov trhaviny a videli ste, čo to dokáže narobiť," uzavrel Vladimír Kost.

Pyrotechnici teda ukázali, akú silu má chémia, hoci ide o trhaviny v malom množstve. Takí baníci pritom pracujú pri dobývaní ložísk s tonami trhavín. "Odborníci, ktorí pracujú v tejto oblasti, mali na tejto akcii možnosť vidieť, ako sa správajú trhaviny v tej-ktorej situácii, aké sú možnosti ich využitia ale aj zneužitia," povedal organizátor celej akcie - predseda košického Obvodného banského úradu Ing. Milan Dianiška. Vraky áut, ktoré si to všetko odniesli, zohnal vďaka priateľom z obce Poproč. Jedno z áut zadovážili pracovníci policajného zboru.

Pri práci s trhavinami v baníctve platia prísne pravidlá. "Strelmajster alebo technický vedúci odstrelu musí vždy určiť manipulačný priestor a bezpečnostný okruh. Je to priestor, kde môžu doletieť kusy horniny, alebo kde môže dôjsť k ohrozeniu v dôsledku vzniknutej tlakovej vlny. Tento okruh sa spravidla zabezpečuje hliadkami po jeho vyprataní, aby sa zabránilo ohrozeniu života či zdravia ľudí," hovorí Ing. Dianiška. Na rozdiel od baníkov to pyrotechnici majú o niečo ťažšie. Aj oni majú vymedzený bezpečnostný priestor, ktorý musí byť vyprázdnený. Stále však jeden pyrotechnik musí k náloži ísť, aby zistil, o čo vlastne ide a ako sa dá eliminovať.

"V oboch prípadoch platí hlavná zásada - zabezpečiť priestor, aby nedošlo k tragédii," dodal M. Dianiška.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.