silu by sme si mohli overiť v prípade priam jedinečnom. Takou príležitosťou je 100. výročie narodenia vynikajúceho atléta - bežca Jozefa Koščáka, košického rodáka. V medzivojnovom období prvej Česko-slovenskej republiky patril k najúspešnejším a najpopulárnejším športovcom. Potom sa aj v jeho prípade potvrdilo, že svetská sláva je poľná tráva, keď aj do jeho osudu zasiahla tragicky komunistická právnická mašinéria. Významnú postavu atletickej encyklopédie a histórie košického športu pripomíname si pri nedožitej neopakovateľnej storočnici. Pamiatku najväčšieho slovenského vytrvalca minulosti Jozefa Koščáka (8. 6. 1903 Košice - 10. 1. 1979 Brno) uctime si niekoľkými exkluzívnymi príspevkami, životnými i športovými epizódami z jeho bohatej biografie.
"Raketový" začiatok chudobného chlapca
Nebyť jeho športového priateľa Špačka a víťazstiev v prvých troch pretekoch, na ktoré ho nahovoril, ktovie ako by sa vyvíjal ďalej jeho život. O veľkom talente Jozefa Koščáka pre vytrvalostný beh svedčí už fakt, že vôbec po prvý raz nastúpil na štart v roku 1922 a už v roku 1924 mal debut v reprezentačnom drese v Prahe proti Rakúsku. V tom istom roku a v tom istom mesiaci júni už na majstrovstvách ČSR v Prahe v drese KAC Košice získal strieborné medaily v behoch na 5000 m (16:32,6 min.) a 10 000 m (35:15,4 min.), čím si zabezpečil nomináciu. Na čs. šampionátoch v krose i v cestnom behu obsadil zhodne piate miesta. Všetky tituly získal Karel Nedobitý zo Sparty Praha, vtedajšia "jednotka" na dlhých tratiach. Už o rok bol Jozef Koščák jeho klubovým kolegom a získal pre Spartu štyri medaily a prvý titul na 10 000 m na dráhe. Prelanáriť nádejného atléta do bieleho dresu s čiernym písmenom "S" nebol problém, zohrali tu dôležitú rolu existenčné dôvody. V rodine obuvníka Koscaka (ako sa pôvodne písal) bolo osem detí, ktoré mali ďaleko do úst. Jozef bol z nich najzdatnejší, veď okrem futbalu a cyklistiky skúšal úspešne aj zápasenie, čo mu pristalo ako mäsiarskemu tovarišovi. Keď prišla ponuka z hlavného mesta, hlava chudobnej rodiny rozhodla: "Choď, zarob si!" Núka sa tu paralela s iným fenomenálnym košickým športovcom, hokejistom Ladislavom Trojákom, ktorého tiež prelanárili do Prahy...
Roky v pražských a brnenských kluboch
Nová akvizícia AC Sparta zásluhou funkcionára kpt. Hyka naplno zažiarila až po vojenčine. Počas dvoch rokov u jazdeckého pluku vo Vysokom Mýte nemal žiadne tréningové ani pretekárske možnosti. Až v roku 1927, po nových a výrazných úspechoch, ujala sa jeho prezývka "Baraška", čo bolo meno domácich, u ktorých býval v podnájme na Letnej. Tréning zväčša spočíval z raného behu na Vinohrady do práce v mäsiarstve u Seidla. Mimochodom, tam bol zamestnaný i slávny boxer Franta Nekolný, vo svetovom profiringu známy ako "česká mláťačka". Prišla však veľká hospodárska kríza a tá neobišla ani Jozefa Koščáka. Ocitol sa doslova na dlažbe, keď istý čas dláždil aj Václavské námestie. Za prácou prišiel do Prahy vtedy aj ďalší vynikajúci východoslovenský bežec Ján Takáč (rodák z Hoňkoviec), ktorý bol stolárom a truhlárom. Ten ako člen Slavie bol čs. majstrom i rekordérom v maratóne a účastníkom OH 1936 v Berlíne. Obaja skúsili aj obdobia nezamestnanosti, preto Koščák prijal ponuku z Brna. Tam sa doučil v údenárstve u Bártu a obliekal dres SK Moravská Slavia. V rokoch 1928 - 1933 rozšíril riadne úspechy tohto klubu. To nedalo pokoj funkcionárom iného pražského klubu SK Slavia, čo pre nich nebol problém, veď Koščák zasa z existenčných dôvodov musel hľadať živobytie kde sa dalo. Učil hrať tenis deti z bohatých rodín, v zimnom období robil maséra v parných kúpeľoch, ba objavil sa aj v bránke hokejistov na klzisku v Lužínkach. Po dvoch výborných sezónach 1934 a 1935 so slávistickou hviezdou na drese, opäť musel bojovať "o miesto na slnku". V Prahe sa dožil viac sľubov ako činov a tak sa znova vrátil do Brna, kde dostal prácu v Zbrojovke. Pretekársku kariéru zavŕšil v rokoch 1936 - 1938 v SK Židenice. Jeho veľkým podporovateľom bol Evžen Brož, jeden z pilierov brnenskej atletiky jeho éry.
Získal 56 majstrovských medailí!
Ako o tom svedčí štatistika, Jozef Koščák bol univerzálnym bežcom, keď vynikol nielen na dráhe, ale aj na ceste, v krosoch i lesných behoch. Bolo o ňom známe, že ťažil viac zo svojho talentu a tréningy bral neraz na ľahkú váhu. Možno ho k väčšiemu vypätiu neprinútila vtedajšia konkurencia. Vedel však vždy podať výkon na hranici svojho maxima. Dôkazom je jedinečná zbierka 56 majstrovských medailí (23 individuálnych), čiže z tohto hľadiska bol najúspešnejším atlétom prvej ČSR. Treba podotknúť, že za atletickú "jednotku" bol pasovaný guliar František Douda, svetový rekordér a medailista z OH 1932 a ME 1934 (jediné medaily celého obdobia). Z Koščákových 21 čs. rekordov uvádzame v štatistickom prehľade iba 8 oficiálnych, pretože viaceré na metrových resp. míľových tratiach sa už neuznávajú v intenciách pravidiel IAAF. Tvrdenie, že jeho rekordy prekonal až Emil Zátopek však obstojí. Tento legendárny bežec XX. storočia prekonal viacero voľakedajších rekordov, hoci z oficiálnych iba jeden: na 5000 m v roku 1944 v Zlíne časom 14:55,0 min. Z podujatí mimo dráhy vyhral Koščák nielen majstrovské Běchovice, ale tiež šesťkrát Beh Brnom, štyrikrát Beh Devín - Bratislava, zvíťazil v Quer durch Wien tiež v tamojšom Ring Rund a v mnohých ďalších behoch doma i v zahraničí.
Na olympiáde a na ME nemal šťastie
V medzinárodnej konkurencii bol Jozef Koščák rovnoceným súperom bežcov európskych krajín, o čom svedčí aj väčšina víťazstiev v 17 medzištátnych stretnutiach. Zviedol napínavé súboje na domácich i zahraničných dráhach s najznámejšími bežcami doby, akými boli Fíni V. Ritola a H. Posti, Poliaci J. Kusociňski a S. Petkiewicz, Nemec M. Syring, Švéd J. G. Lindgren, Talian G. Lippi, Dán H. Nielsen, Maďari J. Kelen a J. Szilágyi či ruská bratská dvojica S. a G. Znamenskí. Málo je známe, že Koščák bol sparringpartnerom Juana Carlosa Zabalu pri jeho pokuse o svetový rekord na 10 000 m v októbri 1931 v Bratislave. Viac je známe, že tento Argentínčan vyhral v tom istom mesiaci maratón v Košiciach a o rok na OH v Los Angeles. Ako prezrádzajú naše archívne záznamy, tak Koščák štartoval v Belgicku, Fínsku, Grécku, Holandsku, Juhoslávii, Maďarsku, Nemecku, Nórsku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku. Najvýznamnejšie preteky kariéry však Koščáka nezastihli na vrchole formy a nepriniesli mu šťastie. Olympijským hrám roku 1928 predchádzali nechutné nominačné ťahanice, dokazovanie oprávnenosti štartu presvedčivým čs. rekordom, aby mu napokon ischias zamedzil dosiahnuť v Amsterdame lepší výsledok. Na OH vypadol v rozbehu na 5000 m. Na premiérových majstrovstvách Európy roku 1934 v Turíne obsadil v behu na 5000 m 13. miesto, čo išlo tiež na vrub zlým podmienkam našej reprezentácie - hladu a nevhodnému ubytovaniu. Napokon, bez trénerského odborného vedenia a systematického tréningu nebolo reálne v silách Koščáka dosiahnuť výraznejšie časy a výsledky, skôr mu treba vysloviť obdiv za to, čo dokázal. Nemôžme použiť na neho dnešné kritériá, on bol samouk a radšej pretekal ako trénoval.
Po nespravodlivom odsúdení - rehabilitácia
V priebehu pätnásťročnej skvelej kariéry bol jedným z najuznávanejších čs. športovcov, u atletických fanúšikov veľmi populárny, a predsa sa ocitol v núdzi, či už existenčnej alebo právnej. Keď sa prestalo ozývať na štadiónoch "Tempo Koščák, tempo Baraško!" zabudli na neho. Prišli päťdesiate roky a falošné udanie, po ňom nespravodlivé odsúdenie. Nenašiel sa nikto, kto by varoval, že sa deje krivda. Koščák bol 21. 2. 1951 odsúdený na trest odňatia slobody za údajnú velezradu a vyzvedačstvo. Po piatich rokoch žiadostí o právo a revidovanie krivdy bol proces obnovený a dokázaná jeho nevina, naopak preukázaná bola jeho účasť v odboji. Krajská prokuratúra v Brne uznesením z 27. 8. 1956 ho zbavila obvinení z uvedených trestných činov a bol rehabilitovaný. Notárom overený zápis sa zachoval a je dôkazom o jednej z krívd obdobia kultu osobnosti. Potom Koščák dlhé roky pracoval v košickej zberni surovín pri výkupe papiera. Až na sklonku života sa mu dostalo satisfakcie udelením titulu Zaslúžilý majster športu. Posledné obdobie prežil opäť v Brne. Zásluhou športového historika dr. Jana Jirku vieme, že tam jeho syn i s manželkou zahynuli pri autohavárii a vnuk už o svojom dedovi vie málo. Jemu i ďalším generáciám priaznivcov športu a atletiky zvlášť pripomíname kto bol Koščák.
Aj v ťažkých pomeroch behal s radosťou
Bližšie o tom, aký bol Jozef Koščák, očami priameho svedka jeho kariéry, bývalého predsedu Slovenského atletického zväzu a publicistu Rudolfa Holzera, ktorý pôsobil v tom čase v Brne. Písal o ňom svojho času takto: "Koščák bol skutočne ojedinelým zjavom. V čom sa ukulo toto slávne želiezko čs. atletiky? V tom sústavnom a neľútostnom boji o skyvu chleba, o existenciu. V tých pomeroch na úspešné pretekanie bolo potreba fyzickej aj psychickej energie podstatne viac. Tu zohrala rozhodujúcu úlohu Koščákova optimálna povaha, schopnosť nerobiť si ťažkú hlavu zo starostí. Takmer denne sme sa schádzali na atletickej dráhe Moravskej Slavie v Brne. Tam, v krásnom, zalesnenom pisáreckom zákutí sme ho najčastejšie videli víťaziť, tam mu masy volali najčastejšie na slávu. Vždy sme sa pozastavovali nad nevyčerpateľnosťou jeho humoru a asto sme krútili hlavami nad nevyspytateľnou ľahkovážnosťou, s akou pristupoval k tréningom i k pretekom. Nebál sa súperov najzvučnejších mien a slávy. Nazdávam sa, že tu podstatnú úlohu zohrala jeho nonšalantná povaha, aj v tých najťažších súkromných situáciách aj na dráhe, vtedy, keď druhí trémou a obavou priam horeli. Pri troške väčšej zodpovednosti mohol dosiahnuť ešte väčšiu, svetovú úroveň. Cenný bol jeho prístup k atletike, radosť s akou atletiku pestoval, s akou pretekal a víťazil. V Koščákovom živote sa miešala radosť a úspechy s poriadnou dávkou trpkosti i osudovej tragiky. Žiara Koščáka na atletickom nebi uhasla ako každého športovca. Krásne spomienky na jeho veľkú slávu však nevyprchali."
Autor: Miroslav Hazucha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
