masakry z druhej svetovej vojny, ktorá bola dlhý čas dôvodom vlažných vzťahov medzi týmito dvoma krajinami.
Pod zamračenou oblohou a za smútočného pochodu, ktorý hrala vojenská kapela, položili najvyšší predstavitelia susedných krajín vence k novému pamätníku vo Volyni na západnej Ukrajine - dejisku jedných z najväčších masových vrážd v roku 1943. Sústavné etnické násilnosti medzi Ukrajincami a Poliakmi v poslednej fáze druhej svetovej vojny mali za následok etnické čistky a životy desiatok tisíc Poliakov a Ukrajincov.
Prezidenti vo svojich prejavoch zdôraznili, že obe krajiny by sa mali oslobodiť od starých napätých vzťahov, ktoré sa najmarkantnejšie prejavili vo volynskom konflikte, a ako dobrí susedia pokračovať v priateľskom dialógu. "Nikto nemôže viniť Ukrajincov z masakry poľského národa, pretože vina vždy zostáva na konkrétnych ľuďoch," povedal Kwasniewski. Poľská televízia vysielala zo spomienkovej slávnosti priamy prenos, no ukrajinská televízia udalosť pripomenula len v pravidelných spravodajských reláciách.
Pred vojnou bol volynský región, obývaný prevažne Ukrajincami, súčasťou Poľska. Počas vojnovej turbulencie pri dobývaní tohto kraja Sovietskym zväzom zahynulo približne 100 000 ľudí, z toho 80 percent Poliakov 20 percent Ukrajincov. Ukrajinci vnímajú udalosti vo Volyni z roku 1943 ako hrdinský zápas s cudzím agresorom - Poľskom, ktorému po prvej svetovej vojne pripadla časť tejto historickej oblasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
