chce pretransformovať na ornitologické okienko, nie je to tak. Na úvod sme si vybrali časť rozhovoru medzi dvoma príslušníkmi SIS, ktorí chcú samozrejme zostať utajení. Taká SIS alias tajná služba, to je veru zvláštny tvor. Bežný človek by síce o nej teoreticky nič nemal vedieť, no od minulého piatku sa o nej hovorí viac ako o povinne voliteľnom vyučovaní náboženstva na základnej škole. A dokonca to nemá súvislosť ani s tým, že naša SIS má hovorcu, ktorý informuje o jej krokoch, no ten prekvapujúco nie je tajný. No ani hovorca SIS by jej až tak nezvýšil popularitu ako sa to podarilo hlavnému vojenskému prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, ktorý mohol dobromyseľne na základe vyšetrovania vyhlásiť, že v kauze odpočúvanie šéfa ANO P. Ruska nebol nezákonne odpočúvaný jeho mobilný telefón, ale pevná linka denníka SME. "Je to hrozné, v žiadnom prípade to nemá nič spoločné s normálnymi pomermi. Chcete sa dostať do jednej skupiny s Ukrajinou, kde je to s demokraciou pochybné? Podozrievali denník SME z terorizmu?" spýtala sa šéfka medzinárodnej federácie novinárov. "V Amerike by z toho bola veľká aféra. Aj keby mali povolenie od súdu, aj vtedy by médiá kládli veľmi nepríjemné otázky," tvrdí stredoeurópsky spravodajca The New York Times P. Green. To však boli názory streštených mediálnych expertov z ďalekého západu, kde nemajú ani len potuchy o tom, v akom pokročilom štádiu demokracie sa Slovensko nachádza. To šéf komenátorov z českých Lidových Novín Miloš Čermák vystihol našu realitu omnoho pôsobivejšie. "Vyšlo by viacero novinových článkov, médiá by požadovali, aby niekto odstúpil, ale vo finále by sa aj tak nič nestalo. U nás je to podobné Kocúrkovo ako u vás. V normálnej krajine by to bol škandál a mal by aj personálne dôsledky." A čo sa stalo u nás? Samozrejme, že každý zodpovedný zostal na svojom mieste a bude tam minimálne dovtedy, pokiaľ ho po ďalších voľbách neodvolá Fico aj s jeho treťou cestou. Navyše dobromyseľne uniformovaný Trnka ešte uviedol, že pre nedostatok dôkazov vojenská prokuratúra prerušila vyšetrovanie, no napriek tomu považuje tento výsledok za úspešný. Paradoxom pritom zostáva, že Rusko sa s redaktorom denníka SME rozprával o takých tajných informáciách ako je to, aké programy v telke bude pozerať na vianočné sviatky. No zas SIS sa určite len nechtiac bez povolenia akéhokoľvek súdu napichla aj na tucet ďalších telefónov ako aj na mobil A. Belousova, ktorý s manželkou Annou Malíkovou určite neklebetil len o tom, či mu dá na večeru bryndzové halušky alebo boršč. No a keďže telefonovanie je momentálne dosť nebezpečné, máme pre vás jednu radu. Keďže odpočúvali SME, nedá sa vylúčiť, že tak isto sledujú aj "sesterský" Korzár. Takže milí čitatelia, ak nám náhodou budete volať do redakcie, pri predstavovaní vždy pozdravte aj pána majora sediaceho na ústredni v SIS slovami, "Dobrý deň pán major, vieme, že nás aj vy počúvate, a keď sa už náhodou dovtedy nebudeme počuť, želám vám príjemnú službu."

Zbytočnú námahu vynaložil uplynulý týždeň aj prezident Rudolf Schuster. Dokonca by sa mohlo zdať, že hlava štátu má opäť zdravotné problémy, keďže stále len vracala a vracala. Prezident sa stretol so všetkými lobistickými a záujmovými skupinami a na ich určite dobre mienené rady potom za radom vracal do parlamentu všetky možné schválené zákony, pričom to samozrejme odôvodňoval sociálnymi dopadmi na občanov. V určitej časti mal aj pravdu, no možno ani my nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že záujmy všemožných lobistov mu k vracaniu dodali ďaleko väčšiu silu. Jeho záverečný verdikt znel, že svoj podpis pripojil iba pod zákon o zvýšenej spotrebnej dani na cigarety a alkohol, no nie na pohonné látky a minerálne oleje, čo v ľudskej reči znamená na naftu a benzín. Nepodpísal ani jednotnú DPH a zákony vrátil poslancom na opätovné prerokovanie. Nič mu to však nebolo platné, ešte v ten istý večer zabudla vládna koala na svoje dojemné spory o interrupčnej katolíckej výchove a sťaby jeden muž spolu s nezávislým hokejovým rozhodcom ANtOnom dANkOm poslala prezidenta aj s jeho sociálnym cítením a lobistickými skupinami do ofsajdu. A tak naši občania môžu byť radi, že od 1. augusta sa zvýšenými spotrebnými daňami na benzín, cigarety a alkohol už len o málo nižšími ako je priemer v krajinách EÚ poskladajú na Miklošov zle naplánovaný 3,7-miliardový daňový schodok. No aspoň si môžeme zaspievať s Y. Simonovou a M. Chladilom o tom aké krásne je žiť...

Záhady sa však dejú nielen s telefónmi P. Ruska a v SME, ale aj v bežnom poštovom styku. Odkedy štátna Slovenská pošta zvýšila svoje ceny, môže si dovoliť poskytovať svojim zákazníkom aj isté nadštandardné služby, o ktorých však paradoxne nemá ani potuchy. Veru, len ťažko hľadal slová istý Bratislavčan a zamestnanec jednej spoločnosti sídliacej na Pribinovej ulici v Bratislave, keď si na stole v kancelárii našiel dve listové zásielky, ktoré boli poslané na jeho domácu adresu. "Vôbec to nechápem! Ulica, kde bývam je v Dúbravke, a Pribinova v Starom Meste. Ako sem mohli zablúdiť listy s mojou domácou adresou, vôbec netuším. Čo som pápež, že ma všetci poznajú," položil si rečnícku otázku 52-ročný muž, ktorý však na ňu zrejme ťažko očakával aj napriek schválenej zmluve o katolíckej výchove odpoveď vo Vatikáne. Záhadu s listami, ktoré síce prišli na úplne inú adresu ako mali, ale správnej osobe, nevedeli vysvetliť ani na sekretariáte, či v podateľni podniku, kde je zamestnaný. "To som si ani nevšimla. Automaticky pozerám len na meno," konštatovala sekretárka s tým, že aj pre ňu je to pre ňu asi rovnako pochopiteľné ako keby zajtra začal v 'Pétržke' padať sneh. Pracovníčka podateľne zostala prekvapená rovnako. Keď zistila, že za obidve zásielky bolo zaplatené a rovnako ofrankované osobitne, a to priamo na pošte, padla aj teória, že odosielateľská firma z Piešťan mohla zásielky pôvodne poslať v jednej spoločnej obálke. Vedúca pošty na Pribinovej ulici sa zamyslela a uviedla, že sa listy triedia podľa adries a firiem. "V žiadnom prípade nie podľa mien. Však je úplne jasné, že nemôžeme vedieť, kto a kde pracuje. Ak nájdeme list, ktorý podľa adresy patrí do inej mestskej časti, tak ho tam automaticky pošleme," priblížila vedúca. Preto aj ona zostala prekvapená ako dve zásielky s rozličnými adresami doputovali síce k adresátovi, no nie domov, ale do jeho zamestnania. Hoci sa hovorí, že technika je technika, my vieme o tom svoje. Veď aj trojnásobný expremiér V. Mečiar často nachádzal na svojom stole dôležité listy, ktoré nemali adresáta a potom sa dobrácky čudoval ako si ho tie listy s kompromitujúcimi informáciami na niektorých jeho nepriateľov ak pružne dokázali nájsť... A keďže aj Úrad vlády sídli v bratislavskom meste len niekoľko desiatok metrov od tej firmy, do ktorej chodia "domáce" listy pre jej zamestnancov, musíme sa opäť raz prikloniť k zaužívanému názoru, že naše hlavné mesto je nielen v životnej úrovni, ale aj v kvalite poštových služieb ďaleko pred zaostalým zvyškom Slovenska.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.