"Londonderry je a/ miesto odkiaľ pochádza inšpektor Derrick, b/ keltský názov pri-londýnskeho grófstva Derby, c/ waleský deodorant, d/ elegantná londýnska štvrť, kde sa narodil zakladateľ dermatológie Rye.
Nebudeme napínať cteného čitateľa: Londonderry je peklo (ako protiklad neba). V tejto časti Severného Írska boli za posledných 34 rokov hlavné nepokoje a najviac mŕtvych - spolu niekoľko tisíc. Často sa to začínalo celkom neškodne, v júli. Jedna strana sporu sa provokatívne vybrala pochodovať na územie obývané druhou stranou. Dôvody prvej strany boli zdanlivo ušľachtilé - chcela si pripomenúť slávne víťazstvo svojich predkov pred približne 300 rokmi nad netolerantným protivníkom. Po niektoré roky sa počas pochodov nič nestalo: ako napr. tento rok; asistencia britskej polície schladila horúce hlavy. Inokedy...
Vráťme sa však na Slovensko. V Komárne šaškovali v nedeľu rôzni pozbieranci (presnejšie: privezenci autobusmi) pod ilegálne inštalovaným súsoším Cyrila a Metoda a potom "sa vydali na pochod k maďarským hraniciam."
Začnime estetickou stránkou veci: Inštalácia súsošia je architektonicky nezmyselná; je príliš masívne pre budovu, na ktorú ho matičiari pripevnili. Najlepšie by bolo, keby sa im to v noci celé zosypalo. Komárňanské námestie je teraz precápané: ako k tomu príde socha Štefánika v popredí?
Historická stránka veci je rovnako bezútešná: kým írski oranžisti oslavujú skutočné vojenské víťazstvo, matičiari oslavujú za vlasy pritiahnutú legendu. Myslia si snáď o ľuďoch, že nečítajú noviny? Najčítanejší mienkotvorný denník uverejnil nedávno sériu článkov o falošných slovenských mýtoch. Autori boli prominentní: Kamenec, Lipták a spol. Hneď druhý text, z pera nemenovaného mladého historika, dokazoval, že celá cyrilo-metodská tradícia je humbug. Prítomnosť Cyrila a Metoda na našom území bola súčasťou politického boja Byzancie na Východe proti Franskej ríši na Západe o biele miesta na mape medzi nimi. Keby boli vierozvestcovia úspešní, vyznávali by sme vieru v azbuke - píšeme však, našťastie, latinkou. Hoci nejeden účastník komárňanskej performancie si iste myslí, že ‚žiaľ‚.
Vzťah Matice k právnej stránke veci vzbudzuje úžas. Jej hovorca Stanislav Bajaník uviedol: "Účasť vysokých autorít cirkvi na podujatí dokázala, že osadenie sochy je verejným záujmom. Vyšším ako sú paragrafy stavebného zákona." No potom dovidenia právny štát, povedal by snáď Peter Schutz.
Ani politická stránka veci nie je povznášajúca. Pod patronátom protagonistu Cibulkových zoznamov Jozefa Markuša sa zišla pekná sebranka (jedným slovom, ignorujúc jazykový zákon, ušetríme celý menoslov). Na konci sprievodu, ktorým sa podujatie zavŕšilo, "kráčali členovia Slovenskej pospolitosti v uniformách Hlinkovej gardy." Ako je možné, že Slovenská pospolitosť nie je ešte zakázaná? Čo si asi pomyslel izraelský prezident, keď si prelistoval noviny v deň svojho príletu na Slovensko a uvidel fotku gardistov? My že nepotrebujeme zákon o Osvienčimskej lži?
Celý matičný cirkus prebiehal akože pri príležitosti 140. výročia založenia Matice. Nuž, nacionalistickí paraziti, ktorí sa v Komárne predvádzali, nemajú nič spoločné s veľkými národniarmi, ktorí Maticu slovenskú inšpirovali, či zakladali. Boli to: Ľudovít Štúr, Hurban, Hodža, Viliam Paulíny-Tóth, Matúš Dula, Ambro Pietor, Ľudovít Klein.
(pravnuk zakladateľa Matice slovenskej)
Autor: Martin KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
