prvá svetová vojna čoskoro skončí. Slávilo sa 129. výročie Veľkej francúzskej revolúcie.
Preskočme ďalších 30 rokov. Bergman tvrdí, že sa potom narodil druhý raz. Na jeseň roku 1949 totiž navštívil Paríž. Bol síce už "provičným škandinávskym velikánom", ale na taký "roh hojnosti vnemov a zážitkov" nebol pripravený: "Moliere v Comeddie Francaise, impresionisti, Jean-Louis Barrault v inscenácii Kafkovho Procesu, Faunovo popoludnie, Balanchinov balet, Mélies a Dreyer vo filmotéke atď. Moja dychtivosť nemala hraníc."
V 50. rokoch vytvoril Bergman dielo hodné Balzaca alebo Prousta (diváci si môžu vybrať prirovnanie podľa svojich literárnych preferencií). Jeho filmy sú presné psychologické štúdie. Leto s Monikou - o hĺbke letnej lásky. Večer kaukliarov - o trpkosti života bez lásky. Siedma pečať - o smrti. Tvár - o poslaní človeka. Prameň panny - o otcovskej láske a pomste. Lesné jahody - v ňom sa Bergmanovi podarilo vari ako prvému režisérovi v dejinách filmu vôbec zachytiť svet európskeho intelektuála.
V 60. rokoch sa Bergman stal jedným zo všeobecne uznávaných majstrov svetového filmu ako sú Antonioni, Fellini, Kurosawa, Truffaut, Wajda, Wilder. Bergmanovo Mlčanie z roku 1963 znamenalo šok: prvýkrát niekto ukázal celú pravdu o sexe. Je to dodnes ťažký film. Ešte ťažšia je Hanba z roku 1968. Mnohí filmári - ako sa s odstupom času ukázalo - vytvorili v rokoch 1968-69 svoje kľúčové diela. Bergman ich predstihol všetkých. Natočil film o ľudskom živote v celej jeho absolútnej hrôze.
Na Bergmanových filmoch 70. rokov cítiť, že ich natočil žijúci klasik. Sú všeobecne prijateľné, nehrozí im už zákaz, pozornosť publika majú zaručenú. Šepoty a výkriky ani Scény z manželského života nie sú nijaké idylky.
V 80. rokoch nás Bergman prekvapil krásnou 'summou': Fanny a Alexander. Starý "neurotik" zrazu ukázal svoje vľúdne, dobré srdce. Po roku 1989 pracoval Bergman už iba v divadle a v televízii. Taká je jeho slobodná vôľa.
Martin KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
