darí. Na svojom konte majú dva muzikály, dvakrát prvenstvo na Beatlefeste v USA, neustále koncertné šnúry, vystupovali ako predkapela na turné legandárnych Olympic atď... Okrem úspechov majú za sebou aj pár konfliktov cez odchody a príchody bývalých členov po spory o používanie mena tejto revivalovej skupiny. Beatles sa rozpadli, ale Backwards to vraj nečaká. Pri ich "zastávke" doma v Košiciach sme vyspovedali Františka Suchánskeho (George).

Chcel by si sa narodiť v 60-tych rokoch?

Určite. Ja som to vždy hovoril, že som sa mal narodiť v šesťdesiatych rokoch. A možno, že som bol v minulom živote niekto v šesťdesiatych rokoch. Len dúfam, že Janis Joplin nie. Niežeby som ju nemal rád, ale drogy ma nelákajú.

Máte na konte pár konfliktov... Nečaká vás rozpad?

No ja dúfam, že nie. My sme mali zmeny v zložení kapely, ale...

Treba si uvedomiť, že v tomto biznise je to úplne bežné. Všetko to malo svoj prirodzený vývoj. Aféry sú väčšinou umelo nafúknuté cez média. Snažili sme sa tieto veci riešiť mimo médií, vnútorne, ale bohužiaľ vždy jedna strana mala záujem na tom, aby tieto veci prenikli medzi ľudí a prvým momentom, prvým zverejnením ovplyvnili verejnú mienku alebo celkovo pohľad na túto kauzu. Potom sme sa dostávali do problémov, že sme to museli spätne vysvetlovať, čo nám spôsobovalo problémy. Nechceli sme nikomu uškodiť a chceli sme to vyriešiť na morálnej úrovni oboch strán. Vždy nám bolo vzdialené ohováranie.

Registrujete nejakú aktivitu vášho bývalého člena Karola Najmíka?

Áno, registrujeme, sme v kontakte. Táto naša kauza, čo sa týka pána Najmíka, sa pomaličky dostáva do poslednej fázy. Ako by som povedal, že vojna ešte nie je vyhratá, ale pár bitiek už áno. Ja musím priznať, že napriek tomu všetkému čo sa stalo si svojich bývalých kolegov vážim a neboli by sme urobili nič bez toho, ak by neprišiel impulz z ich strany, boli sme nútení sa brániť. Výsledkom toho je predbežné opatrenie súdu v Košiciach, ktorým majú zakázané používať meno The Backwards.

Ak by sa chcel Karol vrátiť? Bolo by to možné?

Bohužiaľ. To viem povedať už teraz, že tento návrat by už asi nebol možný.

No Mirovi Džunkovi sa to podarilo...

Áno, Mirovi sa to podarilo. To je tiež záhada, nad ktorou uvažujeme veľmi často. Máme z toho trošku aj srandu, pretože my keď sme sa s Mirom rozišli, vtedy sme boli ešte deti. Problémy, ktoré sa mohli riešiť jednoduchšou cestou sme špičkovali, na oboch stranách a výsledok bol ten, že Miro nás opustil. Keď sme trošku dospeli, keď sme boli viac ošľahaní vetrom, sme sa stretli s Mirom na Novej scéne, keď sme ho pozvali na výročie stej reprízy. Tam sme si medzi 6 očami vyrozprávali situáciu a povedali sme, že zabudnime na to... Začali sme sa stretávať a tak ďalej... Veci, ktoré boli vtedy sa už nebudú opakovať. Postupom času sme došli k tomu, že by sme mohli začať spolu hrať.

Napísali sa o vás nejaké kačice v médiách?

Bolo ich dosť... Objavilo sa v novinách, že Miro Žbirka mal krst albumu a my sme boli krstnými otcami. Tak som sa spojil s Mekkym, či o niečom počul a on, že nie, ale že je to zaujímavé, nech mu pošlem ten článok. Ale najzaujímavejšia novinárska kačica, čo sa o nás rozvírila je, že ja a môj kolega Dalibor sme homosexuáli a žijeme spolu. Tak na tom sme sa príšerne bavili. Písalo sa o tom na Internete a ako sa nám neskôr podarilo zistiť, bola to iniciatíva pár ľudí, ktorí nás nemali príliš v obľube a takýmto spôsob sa snažili vyventilovať. Brali sme to s nadhľadom, nechceli sme na to reagovať. Pár krát sa nás na to opýtali fanynky. Odpovedali sme na to hurónskym smiechom, takže hneď pochopili, že s tým nemáme nič spoločné.

Väčšinu roka trávite na vašich koncertných šnúrach v Českej republike... Čo vás teraz pritiahlo do Košíc?

Do Košíc nás teraz pritiahla akcia, ktorá sa mala konať na Aničke, ale ktorú bohužiaľ zrušili. Máme dosť zlé skúsenosti, musím sa priznať, s organizátormi, s agentúrami na Slovensku, pretože spoľahnutie sa na to, či sa daná akcia bude konať je absolútne minimálne, ešte aj v deň vystúpenia. Do poslednej chvíle sme v neistote, či organizátor nepovie: "Viete chlapci... Financie a tak ďalej a tak ďalej..." Čiže aj to je asi dôvod, prečo sme 99% času v Čechách.

Stalo sa vám to v Českej republike?

Tam sa nám to nikdy nestalo. Dokonca sa nám nikdy nestalo v Čechách, že nám po odohraní akcie bolo odmietnuté plnenie zmluvy, či už je to honorár alebo niečo iné. Ale na Slovensku sa to pomaličky, ale isto stáva skoro pravidlom, čo nás dosť mrzí, hlavne ak sa to týka Košíc, pretože je to naše domovské mesto. Už sme tu nehrali dlho. Takže väčšinu času trávime v Čechách a dúfam, že v budúcnosti v spojených štátoch, kam sa chystáme teraz na turné v auguste, tak uvidíme ako to vyjde.

Na Beatlefest ste najprv prišli ako hostia, čo vás podnietilo k tomu, aby ste opäť súťažili?

My sme boli každoročne pozývaní ako hostia na Beatlefest. Nikdy sme sa nechceli zúčastniť festu druhýkrát. Báli sme sa hlavne toho, že ... nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky... Štyri roky sme to odmietali aj z časových dôvodov. Teraz sme mali naplánované aj vystúpenie v Detroite, ktoré sme absolvovali. Bolo to pre "čecho-slovákov" žijúcich v Amerike. Spravili sme si len takú zastávku na Beatlefeste, ale fakt sme to brali len ako prejav našej spojitosti, že áno boli sme tam. Nechceli sme ani žiadnu medializáciu, ani sme žiadny rozruch okolo toho nerobili. Mali sme určité tušenie, že prečo nie... Prečo by sme sa nemohli zúčastniť, aj keď je pravda, že 15 minút pred začatím súťaže sme si mysleli, že odstúpime, že to nebude mať zmysel. Len kvôli tomu, že sme nevedeli predpokladať ako to dopadne. Niežeby sme sa báli, to nie... Pre nás to bola radosť tam účinkovať.

Znamenala by niečo prehra?

Nie, absolútne. Prečo...? Keby sme nezvíťazili, zvíťazil by niekto lepší. Pri samotnom vyhlasovaní výsledkov sme nemohli uveriť, že sme vyhrali. Nám išlo hlavne o to sa zúčastniť. Práve preto hovorím, že sme riešili dilemu, že ako sa budeme sami voči sebe cítiť, že sme všade tvrdili, že sa ideme zúčastniť ako hostia a teraz sa ľudia dozvedia, že sme tam vystúpili a aj sme vyhrali.

Čo myslíš, v čom ste boli lepší?

V prvom rade je rozdiel medzi americkými kapelami a nami, že máme európsky sound. Znieme viac ako Beatles. Už len vo výslovnosti angličtiny je obrovský rozdiel medzi Američanmi a nami Európanmi. Američania musia na tom pracovať, musia meniť svoj prízvuk, aby sa to podobalo liverpoolskej angličtine. A druhá vec je, že my sa snažíme byť sami sebou. Áno, prezentujeme Beatles, ale sme to stále my piati: Dalibor, Miro, Dano, Fero a Dino. Neštylizovali sme sa prehnane do týchto polôh ako je to tam zvykom plastické operácie, parochne... Pôsobili sme oveľa prirodzenejšie, než niektoré kapely.

Autor: Marianna Mazáková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.