Komunikácia s počítačom pomocou neverbálnych zvukov

Spôsobov autentifikácie je mnoho. Najrozšírenejšia možnosť, dvojica prihlasovacie meno + heslo je už notoricky známa. Na vyššom stupni bezpečnosti

stoja biometrické informácie. Zaujímavý článok o danej problematike zverejnil server New Scientist: Do skupiny mnohých spôsobov, ktoré umožňujú počítaču rozhodnúť sa, či sa prihlasuje tá správna osoba, prispieva i projekt z Monash University v Melbourne. Výskum, ktorý viedol profesor Arkady Zaslavsky, sa zaujímal o použitie mobilných agentov. Mobilný agent je v princípe program, ktorý sa vie presúvať sieťou z jedného počítača na druhý a pokračovať pritom v započatých výpočtoch či operáciách bez nutnosti reštartovania aplikácie. Táto koncepcia má svoj pôvod v oblasti distribuovaných výpočtov, oproti zvyčajne používanému prístupu klient/server sa ukazuje byť použitie mobilných agentov v podmienkach veľkých a pomalých sietí účinnejšie. Jednou z reálnych aplikácií týchto úvah bol SoundHunters, program, ktorý vie rozpoznávať hlas, ale aj neverbálne zvuky, napríklad smiech. V prostredí miestnosti s viacerými zosieťovanými počítačmi SoundHunter zároveň za pomoci mikrofónov rozoznával, ku ktorému počítaču sa používateľ nachádza najbližšie. Na základe týchto informácií bolo možné prihlásiť sa do siete prakticky bezdotykovo. Myšlienka mobilných agentov sa tu pretavila do schopnosti zistiť, kde sa používateľ nachádza, hľadajúc počítač, ktorý počuje používateľa najhlasnejšie. Ako však uvádza A. Zaslavsky, rozoznávanie na základe zvukov bolo až druhoradou úlohou, význam treba hľadať najmä v rozšírení poľa pôsobnosti mobilných agentov. Medzi ich výhody patrí aj zníženia rizika plynúceho z prípadného oneskorenia výpočtov, na ktoré sú systémy pracujúce v reálnom čase zvlášť citlivé. Ďalej sa spomína schopnosť znížiť náklady v prípade drahých sietí, napríklad mobilných, rovnako možnosť použitia v prípade, ak je spojenie v sieti nespoľahlivé. Pri takomto scenári by bol mobilný agent schopný presunúť sa do zariadenia, ktoré by v čase jeho výpočtov mohlo byť odpojené od siete a po ukončení činnosti agenta sa opäť pripojiť. Myšlienka kooperácie človeka s počítačom pomocou neverbálnych zvukov sa objavila už dávnejšie. Vedcom z Brown University (Providence, Rhode Island) sa nepáčili nedostatky rozoznávania ľudskej reči počítačmi, preto sa rozhodli nahradiť reč výrazmi ako uh, oh, umm, huh. Ako spomína jeden z tvorcov, Takeo Igarashi, uplatnenie vidí napríklad pri posúvaní obrazovky (skrolovaní), či v pohybe medzi jednotlivými skladbami v CD prehrávači.