Anna Halčáková, Bardejov
- S týmito tabletkami prespíte celú noc, upokojuje lekár pacienta.
- A koľko ich mám užiť?
- Každé dve hodiny jednu.
Muž vyčíta žene:
- Každý deň mi nadávaš, že veľa pijem, ale ani slovo si mi nepovedala, keď som ti za vrátené fľaše kúpil kožuch.
Edita Kováčová, Košice
Filip si ustavične so všetkým robil starosti, no potom prišiel na spôsob, ako to vyriešiť. Aj priatelia si všimli, ako sa zmenil.
- Čo sa deje? - pýta sa ho Tóno. - Zdá sa, že už ťa nič netrápi.
- Najal som si za desaťtisíc týždenne profesionála, ktorý si robí starosti namiesto mňa, odvetil Filip.
- Desaťtisíc týždenne? - neveriacky krútil hlavou Tóno.
- Kde na to vezmeš?
- To je jeho starosť.
Marián Gočík, Vranov nad Topľou
Manželia Škatuľkovci boli na chate a pán Škatuľka stále dačo hľadá v skrini. Pani Škatuľková sa ho pýta:
- Čo hľadáš?
- Ale nič...
- Ale nič? Jedna fľaška alenič je ešte v pivnici...
Ponosuje sa stará babka:
- Keď som bola mladá, tak mi stále hovorili: Nemiešaj sa starším do reči, ešte si dieťa. Keď som sa vydala, tak mi hovorili: Buď ticho, kde chlapi hovoria, tam len rob svoju ženskú robotu. A teraz, keď som už stará baba, tak mi vnuci hovoria: Babka, ty už tomu nerozumieš!
Peter Valachovič, Vranov nad Topľou
100
- Počuj drahý, koho si to dnes viezol v našom aute?, pýta sa manželka svojho muža.
- Riaditeľa a námestníka.
- Áno? A ktorý z nich si tam nechal nohavičky?
Manželka väzňa mu pri návšteve v ilavskej väznici hovorí:
- Počuj, Jožo, strážnik mi povedal, že sa už len 1989-krát vyspíš a ideš domov.
Marek Pataky, Bardejov
Počas manželskej hádky lietajú vo vzduchu taniere a ona kričí:
- Keď som si ťa brala, bola som slepá a hluchá!
- Vidíš, z koľkých chorôb som ťa dostal!
- Anička, kde stále berieš peniaze na tie erotické časopisy?
- Ja si ich nekupujem - môj otec je učiteľ, on ich berie žiakom.
Pavol Kovalík, Trebišov
- Poznáte toho škaredého chlapa v kúte?
- To je predsa môj brat!
- Prepáčte, nevšimol som si podobnosť.
Obchodný cestujúci prišiel nad ránom do mestečka, kde nemali hotel. Horko - ťažko ho v dákej rodine ubytovali. Dlho ani nespal, už ho budili:
- Vstávajte, je čas na obed.
- Dajte mi pokoj, ja teraz nechcem jesť.
- To nás nezaujíma, povedala domáca, my potrebujeme plachtu na prestretie stola.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
