detinského hovorcu, ktorý oddrmolil naučený jalový text a odmietol odpovedať na otázky. V dnešnom komentári však vystačíme s posledným Dzurindovým televíznym vystúpením: prezentoval kandidáta SDKÚ, menom Ivan Štefanec, na post komisára EÚ. Toto je taká frčka Jánovi Figeľovi, že si skôr zaslúži označenie štulec.
Úspešný slovenský predvstupový vyjednávač Figeľ je samozrejmým kandidátom na miesto komisára. Odpinknúť ho s tým, že už "splnil svoju úlohu", sa nepatrí. Keby Figeľ nemal o job záujem, mohol by sa kandidatúry vzdať, trebárs s týmto odôvodnením - ale iba on! Je v podobnej situácii, v akej bol Gabriel Eichler vo VSŽ. Ten odišiel po skončení ozdravnej fázy, uprostred success story - lebo chcel. Je jasné, že keby chcel zostať, bol by v Košiciach dodnes. Akcionári by boli blázni, keby ho vyštvali: ohrozovali by vlastné peniaze.
Odstrčením Figeľa Slovensko sotva príde o nejaké peniaze; iba si urobí hanbu v diplomatickom svete. Asi takú, akú si urobilo, keď do Európskeho konventu delegovalo Irenu Belohorskú miesto Františka Šebeja. Čo už poradila Valéry Giscard d‚Estaingovi? 42-ročný manager Coca Coly Štefanec je iste neporovnateľne kompetentnejší ako ona, problémom však je, že sa vyžaduje čisto diplomatická odbornosť. Nie je totiž jasné, aké miesto komisára EÚ sa Slovensku ujde, pokiaľ vôbec nejaké. Iste to nebudú hlavné ekonomické posty, skôr niečo ako komisár pre kultúrne dedičstvo (východu). Čo potom s odborníkom, ktorý dokáže odlíšiť Coca Colu od sladkej hnedej vody (ak sa to dá).
Pál Csáky má pravdu, keď Dzurindovu frčku Figeľovi priradil k frčke všetkým ostatným potenciálnym prezidentským kandidátom, ktorú predstavovalo vyhlásenie Eduarda Kukana za kandidáta SDKÚ. Premiér si neuvedomuje, že od ľudí, ktorých frčkuje, ťažko môže vyžadovať lojalitu alebo dokonca podporu. Niektoré personálne rozhodnutia sa, samozrejme, nezaobídu bez istej arogancie. Tá však nikdy nesmie byť samoúčelná. Väčšina čitateľov-tridsiatnikov snáď v mladosti videla americký film Chorus Line, v ktorom si úspešný choreograf vyberá tanečníkov. Je to úplný sadista. Čo má premiér za poradcov, že jeho činy vyvolávajú takéto asociácie?!
Z hľadiska spupnosti a bezočivosti má síce Dzurinda ešte ďaleko k vrcholu, ale len vďaka tomu, čo sme si na Slovensku v nedávnej minulosti vytrpeli. Ľupták a Mečiar boli neprekonateľní: urobiť svokru členkou dozornej rady banky alebo subretu poradkyňou - na to treba nervy. Rovnako divoko ako menovanie do funkcií prebiehalo aj vyhadzovanie z nich: podpredseda vlády bol počas jej zasadnutia označený za "80kg sračiek" a spláchnutý. Najväčší tyrani prítomnosti tíško závideli ten šarm. No, dosť bolo minulosti.
Mikuláš Dzurinda si zahráva s ohňom. Hrubým verbálnym populizmom si udržuje popularitu a s koaličnými partnermi do radu zametá. Postojom, ktorý zaujal k maďarskému krajanskému zákonu, prefackal Bugára. Ruska na jeseň vyfacká z vlády - aspoň podľa očakávania Petra Schutza. Momentálne je na rade Hrušovský; premiér sa snáď spolieha, že mu to kvôli umiernenému Figeľovi nebude stáť za to stavať sa na zadné.
Ale vážne. Treba si uvedomiť, že medzi faux pas (frčkami) a obyčajným hulvátstvom je neostrá hranica. Úspešný vstup do NATO a do EÚ by mohol Dzurindovi garantovať ďalších 20 rokov vo vrcholnej politike (ako premiér, prezident, predseda európskej vlády atď.) - kto by ho upozornil, že už "splnil svoju úlohu"? Musí si však dať pozor, aby mu nemohli vyčítať nejaké hriechy mladosti. Hulvátstvo medzi ne patrí.
Autor: Martin KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
