Počet amerických vojakov zabitých nepriateľom od americkej invázie, ktorá zvrhla prezidenta Saddáma Husajna, sa tak zvýšil na 147. Rovnaké straty zaznamenali Američania vo vojne v Perzskom zálive pri oslobodzovaní Kuvajtu v roku 1991.

Americkí vojaci sa presúvali konvojom, keď začuli silnú detonáciu. Konvoj práve prechádzal okolo nákladného auta, ktoré bolo epicentrom výbuchu. Ide o najnovší incident v sérii čoraz trúfalejších partizánskych útokov. Americké jednotky sú v uplynulých týždňoch takmer denne terčom úderov, ktoré pokračujú aj napriek ich tvrdým zákrokom v oblastiach na severovýchod a sever od hlavného mesta.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni včera zverejnila, že má pod kontrolou väčšinu jadrového materiálu vyrabovaného z hlavného irackého nukleárneho zariadenia Tuwajsa s výnimkou desiatich kilogramov ochudobneného uránu. MAAE uvádza tieto závery v správe zaslanej Bezpečnostnej rade OSN o výsledkoch inšpekcie objektu C skladiska pri výskumnom komplexe Tuwajsa pri Bagdade. V povojnovom zmätku v Iraku ľudia vtrhli aj do objektu C a najmenej šiestich ďalších jadrových zariadení v krajine a vyprázdnili stovky kontajnerov s nukleárnym materiálom.

Vyhlásenie americkej armády, že Tretia pešia divízia zostane v Iraku na neurčito, aby sa pokúsila zastaviť množiace sa útoky na americké sily, včera komentoval britský denník Independent. Americká armáda príslušníkom divízie pred vojnou v Iraku sľúbila, že takmer okamžite po dobytí Bagdadu sa vrátia domov, takže predĺženie ich misie im sotva pozdvihne morálku.

Dôvodom, prečo americké vojská zostávajú i naďalej v Iraku však nie je len zlá bezpečnostná situácia v tejto krajine, ale aj neochota ďalších krajín podeliť sa s Američanmi o vojenské a finančné bremeno.

Autor: Bagdad/Viedeň/Londýn (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.