oblasti kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, akú majú v tomto čase súčasné členské krajiny únie. Ako ďalej včera napísal denník Le Monde, rozšírením EÚ sa časť vonkajších hraníc EÚ posunie na východ a spravovanie týchto hraníc pripadne na nové členské krajiny únie.
Uplatnením Schengenských dohôd sa vnútorné hranice medzi členskými krajinami stierajú a kontroly sa medzi nimi nevykonávajú. Avšak vstup desíatich kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, do EÚ nebude hneď znamenať aj vstup do Schengenského priestoru, podotýka Le Monde. Kontroly na hraniciach medzi novými a súčasnými členskými štátmi budú ešte istý čas trvať a zrušia sa až po hodnotiacom období, ktoré bude trvať asi dva roky. Platnosť Schengenských dohôd s novými členskými štátmi EÚ nenadobudne účinnosť do konca roku 2006, uvádza denník. To isté pravidlo platilo aj v minulosti pre pristupujúce krajiny, pokračuje Le Monde.
Uplynulo niekoľko rokov medzi vstupom do únie a do Schengenského priestoru, keď zmluvy sa uzatvorili v roku 1985 a reálnym zrušením kontrol na hraniciach. Stalo sa to v roku 1995 medzi Francúzskom, Nemeckom, tromi štátmi Beneluxu, Španielskom a Portugalskom, v roku 1997 s Talianskom a Rakúskom, v roku 2000 s Gréckom, v roku 2001 s Dánskom, Švédskom a Fínskom. Kontroly na hraniciach možno dočasne obnoviť z dôvodu verejného poriadku, podotýka Le Monde. Urobilo to Taliansko v roku 2001, keď organizovalo summit siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Ruska (G8), alebo aj Francúzsko tohto roku pri rovnakej príležitosti. Zrušenie vnútorných hraníc medzi členskými krajinami únie znamená zároveň zvýšenú kontrolu vonkajších hraníc. Preto na summite EÚ v gréckom Soluni 19.-20. júna tohto roku dali prezidenti a predsedovia vlád únie jednu z priorít ochrane vonkajších hraníc EÚ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
