Šariša alebo Spiša začali prenikať v prvom a druhom storočí nášho letopočtu. Práve oni sa vo veľkej miere zaslúžili o technický rozvoj vtedajšej spoločnosti a s miestnym obyvateľstvom postupne splynuli.
Kelti boli prví, ktorí začali raziť prvé zlaté a strieborné mince na našom území. Po práve ich môžeme považovať za zakladateľov prvého peňažného systému a mincovníctva na Slovensku. Pravdepodobne v prvom a na začiatku druhého storočia nášho letopočtu. Mince sa pravdepodobne razili na liptovskom Havránku a v okolí Bratislavy. Dôkazom sú mnohé archeologické nálezy v týchto lokalitách. Zlaté mince boli označované ako dúhovky a väčšie, ale aj známejšie boli strieborné mince, ktoré s nazývali "tetradrachmy". Na lícnej strane mince bola najčastejšie vyrazená hlava Kelta, ale mohli to byť aj dve hlavy zboku vedľa seba. Na druhej rubovej strane najčastejšie zobrazovali koňa, okrídleného draka, medveď, ozbrojeného muža ako zápasí s levom a obľubovali aj výjav diviaka.
Kovové mince, ktoré Kelti razili na Slovensku, okrem spomínaných výjavov, obsahovali aj nápisy: Biatec, Nonnos, Devil, Busu, Coisa a iné. Boli to pravdepodobne mená keltských veľmožov. Najčastejšie bol na nich nápis Biatec a preto sa aj mince všeobecne pomenovali biateky. Najväčšie množstvo biatekov našli v okolí Bratislavy až 600 kusov, ale aj inde na Slovensku:
Nálezy keltských mincí boli zaregistrované aj na východnom Slovensku. Jeden z nich v lokalite "Počkaj" v katastri obce Medzany, v tesnej blízkosti archeologických prieskumov, v literatúre označovaných obci Ostrovany " Nad Imunou". V roku 1996 bola vydaná publikácia Mariána Klču "História Medzan". Citujem slová autora: "Našla sa tam strieborná keltsko-dácka minca "tetradrachma z polovice druhého storočia n. l. vo veľkosti 2,13 cm a hmotnosti 13,6 g. Na jednej strane je vyobrazená hlava, ale sa presne nedá identifikovať. Na druhej strane mince je zobrazený kôň so štylizovaným jazdcom". Je to už ďalší nález podobnej mince na východnom Slovensku. Ten druhý sa našiel severnejšie, pri obci Pčolinné v okrese Humenné. Sú to tiež dokumenty, svedčiace o tejto civilizácii na východnom Slovensku.
Veľké reformy mincovníctva v Ríme sa udiali za cisára Konštantína I. - Veľkého (306 - 337). Vtedy bola vydaná zlatá minca "Solidus" a jej názov je odvodený od slova žold alebo soldata. Bola to štvrtá valuta sveta, ktorá po zániku Rímskej ríše ovládala priestor Stredozemného mora, na ktorej sa postupne začali objavovať kresťanské symboly. Podobne aj v Byzancii bola vydaná minca s názvom "solida". V roku 660 n. l. ju začali nahradzovať islámske denáre a tiež tzv. saracénsky denár.
Až v období vrcholiaceho stredoveku, v roku 1252 sa vo Florencii začali raziť "florény", ktorých názov je odvodený od kvetov. Neskoršie svoje mince razili aj Benátčania, pod názvom "zechiny" a až po nich prišiel na svet dukát.
Z histórie je známe stretnutie uhorského kráľa Karola Róberta so svojím švagrom Jánom Luxemburským - českým krášov roku 1323. Dohodli sa na razení "zlatých florénov" v Kremnici. Bol to dôležitý moment v histórii slovenského baníctva a mincovníctva. Od roku 1330 až do roku 1881 sa v Kremnici razili aj "dukáty" a razenie pokračovalo ďalej tvorbou vzácnych numismatických pamätných mincí vo forme dukátov až do roku 1953.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
