zaznie Lasicovo nekonečne pohŕdavé: "Sedlák!"
Včera uplynulo už jedenásť rokov, odkedy hzdsáci, snsáci a ex-komunisti schválili v Slovenskej národnej rade Deklaráciu o zvrchovanosti. Nevedeli, čo schvaľujú, SOmári (v tom čase si Kňažko zvrchovane označil ministerské auto nálepkou SO). Pojmy zvrchovanosť, samostatnosť a suverénnosť sa im plietli: Budaja z tohto pojmového zmätku elegantne usvedčila Marta Frišová v Nočných dialógoch SRo; a on bol pritom jednookým kráľom medzi zvrchovancami. Keď sa o rok skôr delil poslanecký klub VPN vo federálnom zhromaždení, bolo si to - podľa jeho poslanca Šebeja - možné predstaviť takto: zoradíte poslancov podľa klesajúceho IQ do zoznamu a dolná časť tvorí nový klub HZDS. Vtedy ešte nebola zjavná druhá polovica pravdy: Mečiarovi nohsledi vedeli veľmi dobre, čo robia - boli to chamtivci a keby sa Československo nerozpadlo, neprišli by si na svoje. No, na naše. Za prvé roky samostatnosti sa na Slovensku podľa hrubého odhadu rozkradol majetok za 50 miliárd; Slota však celkom úspešne dokázal upriamovať pozornosť svojich zvrchovaných priaznivcov na 50 vykradnutých zemiačísk.
Samotný akt prijatia deklarácie v SNR tiež stojí za zmienku: Zvrchovaní šašovia počmáraní, producírujúci sa so šerpami! (Keď človek o tom hnuse píše, tak musí byť všetko v kurzíve okrem predložiek.) Považujeme za svoju smutnú povinnosť pripomenúť, že k tomu, aby sa Slovensko v lete 1992 zvrchovievalo, prispeli svojím zlyhaním demokrati. Najmä osobné ambície a politická nezrelosť spôsobili, že vo voľbách prepadli: Demokrati ‚92 (Egon Lánský), Hnutie čs. porozumenia (Vladimír Čech), ODS-DS (Ľudovít Kaník). Tak sa stalo, že VPN-ODÚ skončila tesne pod prahom 5% a po ľuďoch, ktorí zvrhli komunizmus, spadol štát do lona darebákom.
Len istou netečnosťou alebo inými poruchami mentality možno vysvetliť, že národ zatiaľ s mečiarovskou garnitúrou skoncoval len veľmi polovičato. Prežíva dokonca pomýlená predstava o symetrii Klausovej a Mečiarovej osobnosti a osudu - a je mysliteľný aj jeho prezidentský comeback. Vďaka Mečiarovmu politickému pádu sme inak boli ušetrení toho najhoršieho: všeobecný úpadok trval iba päť rokov; pomaly sa zotavujeme. Keby Mečiar vládol 15-20 rokov, ocitli by sme sa v situácii dederónov pred pádom Berlínskeho múru: mali päťkrát nižšiu životnú úroveň ako Západní Nemci. Česi na tom nie sú ani dvakrát tak dobre ako my; vysvetľujte dôchodcom - alebo trebárs sami sebe - aké je to veľké zvrchované víťazstvo!
Nesmieme zabúdať ani na naše straty. Boj s mečiarizmom stál strašne veľa času a energie. Najmenej jeden z veľkých bojovníkov Július Satinský sa vyčerpal na smrť. Česť jeho pamiatke.
Včera bol teda pamätný deň. Do kalendára ho zaradili nímandi na oslavu seba samých; ich mená si síce ešte pamätáme, ale neexistuje dôvod pripomínať ich. Pripomeňme však tých statočných 24 poslancov, ktorí mali vo vypätej atmosfére starej poslaneckej snemovne na Župnom námestí v Bratislave charakter a morálnu silu hlasovať proti hlúpej a nehanebnej deklarácii zvrchovanosti. Boli to Čarnogurského a Mikloškovi kresťanskí demokrati a členovia Durayovho poslaneckého klubu Együttélés. Časom by to mohol byť ich sviatok.
Autor: Martin KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
