záchranu... S odretými ušami nakoniec uhájil najvyššiu tureckú futbalovú súťaž. Kritické obdobie sa však podpísalo pred zmenami v novej sezóne. V klube nezostal takmer kameň na kameni. Prišlo nové vedenie, nový tréner - bývalý rumunský reprezentant, prezývaný tiež "Karpatský Maradona" Georghe Hagi - a prílev čerstvej krvi čakal i na samotný káder mužstva. Keďže známy kouč si so sebou priniesol rumunského gólmana, na ktorom chcel začať stavať kostru mužstva, slovenský gólman Marián Kelemen využil možnosť stať sa voľným hráčom a zmenil dres. Nie však farby. Po dvoch rokoch v Bursaspore zamieril o čosi južnejšie a stal sa posilou nováčika z Konye. Ponuky mal i s Diyarbakirsporu a Elazigsporu, no pred sťahovaním sa na východ krajiny k irackým hraniciam uprednostnil angažmán u nováčika súťaže. V príprave zaň nedávno odchytal prvý zápas, v ktorom Konyaspor remizoval s Adanasporom 1:1. V týchto dňoch bol M. Kelemen na tri dni doma, tak sme využili možnosť a pozhovárali sme sa o uplynulej sezóne i o vyhliadkach pre novým ročníkom.
"Rozdiel oproti predchádzajúcej sezóne bol v tom, že sa v uplynulom ročníku zhoršili podmienky v klube. Od materiálnych, keď hráči nedostávali plat, až po vzťahové problémy. Myslím si, že ľudia vo vedení klubu sa nestarali o klub tak, ako v prvom roku môjho pôsobenia. Prezident bol len dosadený a musel zobrať túto funkciu, zároveň bol totiž primátorom mesta. Ku koncu ligy sa čakalo len na záchranu, aby klub zobral do rúk nejaký silnejší podnikateľ. V súčasnosti už je prítok financií, o čom hovorí i angažovanie Hagiho na trénerskú lavičku a príchod iných posíl," zhrnul v kocke príčiny úpadku Bursy na perifériu záujmu Marián Kelemen. Jemu samému dlhoval klub plat za osem mesiacov. Finančné problémy sa odrkadľovali nielen do zlej hry a chabej výkonnosti mužstva, ktoré si v niektorých zápasoch nevedelo pripraviť jedinú šancu, ale i do vzájomných vzťahov. A nielen v známom trojuholníku funkcionári-tréneri-hráči. "V tíme sa vytvárali skupinky, takže sme netvorili dobrý kolektív. Predovšetkým zahraniční hráči neskrývali rozpaky, rozčarovanie i nervozitu nad tým, že nedostávali plat. Postupne sa vytvorili asi štyri skupinky po piatich hráčov. Každý každého ohováral. Ja som našťastie medzi nich nepatril. Zostal som sám sebou. Napokon brankár je vždy akýmsi samotárom." Vedenie klubu narušilo celú konšteláciu v šatni. Vymenilo trénera, prišiel nový kormidelník, noví hráči, no peniaze na transfery neboli. Vo vnútri mužstva to malo i patričnú odozvu... Najmä v šatni. Nezostalo totiž len pri delení skupiniek. Absencia výplat mala za následok trenice medzi hráčmi a iskierky svárov neraz prešli až do ohnivej gule. "Keď sme boli namočení v boji o záchranu, niektorí hráči už nezvládli nervozitu a tlak vyvíjaný na nich. Hádky medzi tureckým hráčom a legionárom prerástli až do bitky v šatni. Stalo sa to asi trikrát. Poviem pravdu, prekvapilo ma to. Doteraz som niečo podobné nezažil. Nervózni boli predovšetkým zahraniční futbalisti. Samozrejme, za svoju prácu chceli odmenu. Keby to išlo o mesiac-dva, dá sa to ešte vydržať. Každým dňom sa však nervozita stupňovala a je len pochopiteľné, že sa prenášala i na ihrisko. Aj tieto bitky len potvrdili, že vo vnútri mužstva nebolo všetko v poriadku." Aká bola vaša pozícia pri týchto treniciach? "Ja som pokojnej povahy. Som tichý chlapík, nikomu nič nepoviem, len počúvam. Robím si len svoju prácu a to je všetko. Ostatné ma nezaujíma." V tejto súvislosti je azda najväčším prekvapením a paradoxom zároveň, že najlepším strelcom tureckej ligy sa s 24 gólmi stal Okan Yilmaz z Bursasporu. Teda nik zo slávnych tímov Galatasaray, Besiktas či Fenerbahce, ale zo zachraňujúceho sa celku! "Teraz vraj podpísal novú trojročnú zmluvu s Bursou. Inak, za posledné tri roky bol už po druhý raz kráľom strelcov, čo tiež o niečom svedčí. Hoci jeho herný štýl je trochu zvláštny. Jediné, čo vie, je strieľanie gólov. Aj to však treba vedieť. O jeho životospráve však pomlčím. Určite nie je vzorom pre budúcich futbalistov."
Po sezóne dostali hráči voľno. Funkcionári klubu mali dať hráčom vedieť, či s nimi rátajú. Mariána po prvom týždni informovali, že zostáva v klube. Týždeň pre začiatkom prípravy sa však dozvedel, že trénerom sa stal Hagi a priniesol so sebou i svojho brankára. "Tým pádom som sa stal voľným hráčom. Bolo mi jasné, že by mi zostalo len miesto na lavičke. Našiel som si nový klub. Fanúšikovia síce boli na mojej strane, podporovali ma a ešte i po mojom odchode zazlievali cez média funkcionárom tento krok." Michalovský gólman si počas pôsobenia v Turecku spravil dobré meno, preto nemal o záujemcov núdzu. Marián teda vymenil dres i maskotov - krokodíla Bursy vystriedala orlica Konye, no zeleno-biela klubová farba mu zostáva. "Už som si na ne zvykol. Priznám sa, že som netušil, aké farby má nováčik. Sú to asi len dva tímy v I. lige, ktoré majú zhodné farby. Inak, Konyaspor je mladý klub, ktorý vznikol v roku 1981 po zlúčení dvoch klubov." Miliónové mesto, ktoré je na pol ceste medzi Ankarou a Antalyou, sa ako nováčik bude chcieť vytiahnuť. Bývalý brankár 1. FC verí, že 30-tisícový kotol bude na domácich zápasoch stále zaplnený.
Bývalý reprezentant do 21 rokov si už pomaly zvykol na turecký spôsob života. "Za tie dva roky sa na mňa niečo nalepilo. Zvykal som si však ľahšie, než som očakával. myslel som si, že ma budú čakať väčšie problémy pri prestupe. V Konyaspore som si však rýchlo našiel kamarátov. Nebol som pre nich celkom cudzí." Mariánovi sa ani v treťom roku pôsobenia v krajine polmesiaca zrejme nepodarí hrať s niektorým zo slovenských hráčov. "V Elazig, Denizli a v Adane boli po dvaja Slováci, teraz prišli do Turecka ďalšie nové tváre, no nie ku mne. Ja som si však už zvykol. Od 14 rokov som bol sám v holandskej Brede a neskôr i v Košiciach, takže nemám problém prispôsobiť sa. Napokon, aj mi to pomohlo skôr sa naučiť hovoriť tureckým jazykom," podotkol brankár Konyasporu, ktorý sa plynule dohovorí aj anglicky. Po prebiehajúcom 10-dňovom sústredení by sa mala vyriešiť i otázka bytu a auta nášho legionára, ktorý má na konte 50 zápasov v tureckej lige.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
