nasledovala svadobná hostina. Hostia sa bavili veľmi dobre, o čom svedčí i fakt, že sa tancovalo ešte v skorých ranných hodinách.
"Svadba bola veľmi vydarená, presne takú som si predstavovala," povedala mladá pani Kelemenová. Svadobná cesta sa však odkladá na neskorší termín, pretože im to tento rok nevyšlo. S priateľmi boli len na pár dní v Chorvátsku. S Mariánom chodili tri a pol roka, kým sa rozhodli pre sobáš. "Spoznali sme sa v jednom našom obľúbenom bare, ktorý doteraz navštevujeme. Určite to však nebola láska na prvý pohľad. Prvý mesiac sme sa len kamarátili, až potom sme začali spolu chodiť," usmiala sa Kristínka a zasmiala sa aj keď po mesiaci zhodnotila svojho manžela: "Je výborný. Veľa som si ho však zatiaľ neužila, lebo odlietal do Turecka, kde podpísal novú zmluvu a hneď aj zostal trénovať." Ako smutno bolo čerstvému novomanželovi svedčí i skutočnosť, že jeho polovičke vyzváňal mobil i desaťkrát za deň. "Keď si na novom pôsobisku našiel kamarátov, volal mi už menej." Rodáčka z Oreského, neďaleko Michaloviec, žila spolu s Mariánom pod jednou strechou v Turecku už dávnejšie, takže môže hodnotiť aj jeho pozitíva a negatíva. "Je spoľahlivý a cieľavedomý. To sa mi na ňom najviac páči. V domácich prácach je však katastrofálny a trochu by mohol zlepšiť dochvíľnosť," vylúdila ďalší úsmev Kristínka Kelemenová, ktorú prestup jej manžela z Bursy do Konye veľmi nepotešil. "Už som si v Burse urobila určité zázemie, svoj malý domov. Dúfam, že v Konyi si rýchlo zvyknem." Kritínkyne začiatky po boku legionára neboli najružovejšie. "Prvý týždeň som ani nevyšla z bytu. Potom som si už našla program. Začala som chodiť do posilňovne, čítala som knihy a predovšetkým som sa starala o Mariána, aby mal doma dobré zázemie." V kuchyni nie je pani Kelemenová stratená, hoci... "Dúfam, že to bude ešte lepšie. Po každej návšteve u rodičov, prídem do Turecka s nejakými novými receptami."
Vo voľnom čase sa v Burse stretávala predovšetkým s manželkami hráčov z bývalej Juhoslávie. "Turkyne boli tak trochu zvláštne, inej mentality. S manželkami hráčov bývalej Juhoslávie sme chodili spolu na zápasy. Teraz som sa dopočula, že v Konyi nie je nik z Európy, len Marián. V mužstve sú sami Turci a Brazílčania. Aby som sa teraz naučila sambu...," zasmiala sa Kristínka, ktorá na tribúne veľmi prežíva zápasy svojho manžela. "Bola som na každom domácom zápase a snažila som sa chodiť i na stretnutia vonku, pokiaľ boli v blízkom okolí. Na tribúne som dosť nervózna. Ak ma nikto nerozumie, tak si aj pokričím svoje." Po dvoch rokoch v dvojmiliónovom meste ju poznali už i fanúšikovia Bursasporu. "Keď som čakala Mariána po zápase, diváci už na mňa kričali: Kelemen, Kelemen. V meste ma už poznali taxikári. Nevedela som dobre po turecky, no oni už vedeli o koho ide, rovnako tak ovládali, kde býva brankár ich mužstva, takže mi to uľahčovalo situáciu."
V Turecku je futbal nesmierne populárny, preto kým príde Marián zo zápasu domov jeho patnerka už minimálne desaťkrát videla v televízii, aké góly dostal. "Už mi potom telefonuje: ako to vyzeralo, či to bolo dobré, kde bola chyba a podobne." Futbal u Kelemenovcov nekončí pred prahom ich domu. "Ešte v ten deň sa porozprávame o zápase, keď si pozrieme záznam. Na ďalší deň, keď ideme na obed, už o futbale nehovoríme. Snažím sa ho upokojiť, hoci je to dosť ťažké. Keď urobí chybu, veľmi si ju uvedomuje, no snaží sa na ňu čím skôr zabudnúť. Je však dosť kritický voči sebe," dodala Kristínka, podľa ktorej manžel najlepšie relaxuje pri dobrom filme, prípadne si idú zahrať bowling.
Autor: tp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
