výkonnosťou, ale aj odvážnym profesionálnym podnikaním, projektovaním budúceho života a sebarealizácie. Dokončuje sa plne osobnostné dozrievanie, oslabuje sa rešpekt pred autoritami, smerom k racionálnej autonómii v rozhodovaní. Spravidla sa rieši vlastná ekonomická situácia a založenie rodiny. Koncom tohto obdobia dochádza k tzv. kríze skúseností a poznaniu nutnosti kompromisov.
Obdobie zhruba od 32 do 44 rokov je ťažiskovým obdobím. To, čo doteraz zrelo, sa stabilizuje. Opisuje sa ako obdobie životnej stability a vyvrcholenia psychickej výkonnosti. Človek mnoho zo svojich životných cieľov už dosiahol: má zamestnanie, rodinu, domov, úctu. Nepozerá už len dopredu, ale zvažuje aj prežitú minulosť. Má síce menej elánu, ale viac sebaistoty. Koncom obdobia sa objavujú výrazné zmeny v štruktúre rodinného života a výchovy detí, čo môže niekedy ovplyvniť aj manželstvo.
Obdobie zhruba od 44 do 58 rokov prináša pokles psychickej i telesnej výkonnosti. Vitálna dynamika sa nahrádza mechanizmami skôr obrannými. Mení sa aj vnímanie času: beží neuveriteľne rýchlo a budúcnosť sa čoraz viac zužuje na úkor minulosti. Časté sú krízy v manželstve a po päťdesiatke nie je zriedkavá tzv. manažérska choroba práve z toho, že v snahe vyrovnať sa vekovo mladším preceňuje a prepína človek svoje sily. Koncom obdobia pozorujeme oslabenie vnímania, zhoršuje sa mechanické učenie. Avšak intelektuálny prejav je dôsledne premyslený, vyplývajúci z vyváženej osobnosti.
V súčasnom civilizovanom svete je osobitným problémom vek po uvedenom období. Počet ľudí nad 60 rokov stále stúpa a to vytvára nielen osobitné ekonomické, ale aj psychologické a sociálne problémy. Obyčajne to súvisí s odchodom do dôchodku, čo môže priniesť problémy v prispôsobovaní tzv. dôchodcovský syndróm. nedostatočná pripravenosť na túto zmenu môže viesť k pesimizmu, nervozite, k zvýšenej spoločenskej izolovanosti a egocentrizmu, najmä nástupom kmeťstva od 76. - 90. roku, pokračujúc patriarchiom od 91. - 110. roku života. Nastávajú ťažké chvíle života, keď človek stráca schopnosť mnohých aktivít a premáhajú ho choroby. Je stále viac odkázaný na starostlivosť a láskavé porozumenie mladších generácií, ktoré však môže prebiehať recipročne vo vzájomnom ľudskom duchovnom obohacovaní.
Uvedené fázy života dospelého človeka však nemožno brať staticky a absolútne. Poznáme mladých starcov i obrátene a sú činnosti, kde práve vyšší vek prináša istotu rozvážnych činnosti, kde práve vyšší vek prináša istotu rozvážnych činov a rozhodnutí. Parafrázujúc vývinové fázy života dospelého v zmysle E. H. Eriksona možno obsahové zameranie stredného veku charakterizovať slovami: "Som to, čo po mne zostane."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
