nohy a chodidlá. Občas sa stáva, že na druhej strane tváre, bedier a ramena niečo chýba, že je tam iba zaseknutá zlá spomienka, holý kýpeť a prázdna očná dutina. Žiť sa však musí. V takomto prípade je riešením estetická funkčná nahrážka, zvaná tiež protéza. Veľakrát si ňou postihnutý dokáže pomôcť aspoň sčasti ako zdravím orgánom v čase pred nehodou. To ostatné sú skryté schopnosti a pevná vôľa.
Po košických uliciach už zopár rokov chodí nenápadný pán. V ničom sa neodlišuje od iných v rovnakom veku, návykoch a správaní. Navonok všedný výzor, konfekčné oblečenie. Žiaden extrém a výstrednosť. Je seriózny a zachovalý, ale nie fádny. Má svoju veľkú skúsenosť. Jeho súkromný, pred verejnosťou dobre utajovaný zážitok, si možno všimnúť len celkom náhodne. Podľa voľne spustenej ruky s mierne pokrčenými voskovožltými prstami nereagujúcimi na dotyk a dlhého rukávu zakrývajúceho rameno po zápästie aj v období najväčších letných horúčav. Nenápadný pán so svojim nenápadným tajomstvom si nenápadne robí nákupy. Dáva ich do tašky zavesenej cez meravú dlaň, listuje v novinách a číta titulky. Číta o tragickom zmrzačení chlapca hrajúceho sa s výbušninami. Číta o invalidných víťazoch paraolympiády, o medzinárodnej konferencii za zákaz výroby nášľapných mín a o ich jednonohých obetiach. Číta o ďalšom úspechu populárneho hollywoodskeho herca so sklenenou očnou náhradou. Články a titulky nekomentuje. Vie o nich svoje. Nenápadný pán z Košíc s nehybnou, neustále voľne spustenou voskovožltou rukou, patrí k mnohým, viac alebo menej známym osobnostiam, žijúcim po ťažkom úraze s protézou. Niektorým práve protéza a vytrvalosť umožnili vyniknúť. Nenápadný pán z Košíc s umelou rukou, preto odkladá doma nákup a spomienky, vyhrnie si rukáv, odopne protézu, urobí pár cvikov a začne sa pripravovať na neštandardné športové podujatie na ktorom by chcel poraziť všetkých súperov. O svojom talente pred úrazom, tak ako o protéze, ešte nič nevedel. Jedno je isté. Osobné víťazstvo, sám nad sebou už ale dávno dosiahol.
K tomuto úspechu dopomohli nenápadnému pánovi v košickom Procorpe, najmenšej výrobni protetických pomôcok z troch v meste, spomedzi 14 na Slovensku. Procorp funguje v priamej následníckej línii, po odlúčení sa od monopolnej štátnej protetickej výrobne v Košiciach, určenej pre celý Východoslovenský kraj. Podobné boli v socialistickej ére po jednej v B. Bystrici a Bratislave. Vtedajšia registrácia užívateľov protéz bola pomerne rozsiahla. V centrálnej kartotéke pre východné Slovensko na Skladnej ulici v Košiciach, evidovali 25 000 pacientov. Záznamy sústreďovali všetky poúrazové, geneticky vrodené a pooperačné prípady. Podobné čísla sa nachádzali v kartotékach v B. Bystrici a Bratislave. Bohužiaľ, protetická smutná štatistika, nie je nižšia ani dnes. Výrazne sa zlepšila iba kvalita a ponuka náhradných ortopedických pomôcok, ich funkčnosť a vzhľad.
Vo vrcholnom období reálneho socializmu 70. - 80. rokov v ČSSR, sa vyrábali nepekné a nepraktické tmavé kožené, pripínacie protézy. Zväčša to boli len akési nahrubo vypracované drevené výplne do rukavice a topánky. Muži s čiernymi "boxermi" a vŕzgajúcim kopytom, pripomínali nepodarených hrdinov z hororových a gangsterských filmov. Odstrašujúci účinok bol zhruba rovnaký. Na rozdiel od romanticky krívajúcich Korzárov, mužne ozdobených na konci ramena pripínacím železným hákom sa nimi nedalo poškrabkať na hlave, zaujať výhodnú pozíciu v dave a vyraziť uzáver na rume. Bezplatné zdravotníctvo ponúkalo adekvátne málo hodnotné náhrady a odamputovalo pacientov mimo ponuky vyspelejších západných firiem, kde bol ortopedický protetický sortiment na oveľa vyššej úrovni.
V tých rokoch študoval v Bratislave na pomaturitnom nadstavbovom štúdiu protetickú výrobu terajší hlavný protetický technik Procorpu Juraj Juhás. Spolu s ním vo firme pracuje päť zamestnancov rozdelených podľa profesie. Personálnym obsadením a priestormi neveľká dielňa ponúka kompletný protetický tovar, porovnateľný s väčšími firmami. Čiastočné alebo celkové náhrady horných a dolných končatín, telové a bedrové korzety, výplne a vložky do topánok, nasúvacie prsty. Pooperačné kozmetické náhrady, nie sú súčasťou výrobného programu.
"Našimi najčastejšími zákazníkmi sú pacienti s amputačnými pooperačnými stavmi," hovorí J. Juhás. "Menej je traumatických úrazov a vrodených genetických vád. V poslednom čase pribúdajú ťažké pooperačné cukrovkárske prípady. Tvoria až 70 - 80 % našich protetických pacientov. K nim treba prirátať nemálo amputácií dôsledkom liečenia cievnych chorôb. Všetky protézy vyrábame na mieru, podľa veľkosti a váhy zákazníka zo segmentov nemeckého dodávateľa OTTO BOCK, ktorý patrí momentálne medzi svetovú špičku. Vlastníme certifikát na spoluprácu s ním. V našej firemnej osemstranovej ponuke je 25 položiek na jednej, od čiastkových, po celkové protézy, vrátane ortopedických vložiek na liečenie plochých nôh. Náročné protézy sme schopný vyrobiť a dodať v priebehu dvoch až troch týždňov."
Program OTTO BOCK pre riešenie amputácií končatín je veľmi obsiahly a orientuje sa na prax. Tradičné protézové diely sú škrupinovej konštrukcie a montujú sa na modernú konštrukciu kĺbov a adaptérov tej istej firmy. K najväčším úspechom vo viac než 75-ročnej histórii ortopedického priemyslu OTTO BOCK patrí vytvorenie modulárnej protézy dolnej končatiny, ktorá vtlačila základnú podobu celosvetovému štandardu vybavovania protézami. V tvarovo mierne modifikovanej podobe je aplikovateľná na horná končatiny. Tento univerzálny protézový systém bol predstavený v roku 1969 ako "tubulárna skeletová protéza s kozmetickým krytom z penovej hmoty" a je stále zdokonaľovaný. Rozhodujúcim pre jeho koncepciu boli predovšetkým požiadavky pacientov. Obnovenie vonkajšieho vzhľadu, zvýšenie komfortu pri nosení, stupňovanie istoty pri používaní a zlepšenie funkcie. Preto neprekvapuje, že po istom nácviku Bockove protézy z Procorpu umožňujú aj pri obojstrannej nožnej aplikácii relatívne plynulú chôdzu a beh, bez použitia oporných bariel. Dnes sú modulárne protézy OTTO BOCK v modernej protetike neodmysliteľné. Používajú sa tiež pre vybavenie amputovaných detí, kde sa prihliada na kratšiu dobu nosenia podmienenej rastom. Životnosť protézy po dvojročnej záruke na diely môže byť fakticky neobmedzená. Menia sa iba opotrebované súčiastky. U paraolympionikov iste častejšie ako u bežných vychádzkových invalidných turistov.
Stať sa nositeľom protézy je nepochybne ľahšie ako byť jej výrobcom. Niekedy sa tak stane celkom náhodou. Nenápadný pán z Košíc, pripravujúci sa na športové podujatie k nej prišiel úrazom. Mladá, zdravo vyzerajúca pracujúca žena chodí a na spoločenskom večierku tancuje na obojstranných nožných protézach. Je postihnutá od narodenia. Nikdy nebola na vozíku, nikdy si neuvedomovala svoj handicap. Žije tak ako iní. Len z času na čas, spravidla dva razy za rok, navštívi pracovníkov Procorpu, aby im poďakovala za dokonalú náhradu, možnosť žiť naplno bez strachu z posmechu. Nie malá výhra, za nie menšiu vrodenú, telesnú vadu.
Samotná výroba ortopedickej protézy je pomerne zložitá. Socialistické obdobie nápadne nevkusných, strach vyvolávajúcich rukavicových "boxerov" a vŕzgajúcich drevených kopýt v nahrubo zhotovených čiernych topánkach, sú dávnou minulosťou. Vývoj šiel dopredu. Zmenili sa technologické postupy, vzhľad a materiál. Iba protéza, slovne odvodená z gréckeho Protithenoi čo znamená predložiť, sa vo význame a spôsobe použitia naďalej v ničom nemení. Je nenahraditeľná. To platí aj pre najviac rozšírenú zubnú protetiku. Vyklonovať plne funkčný chrup, ruku a nohu, sa asi tak ľahko nedá.
Pri celkovej koncepcii riešenia zdravotníckej starostlivosti je ortopedická, podobne ako zubná protetika, vždy prísne oddelená od liečenia. Protetik nikdy neurčuje diagnózu, spôsob medikácie. Je v poradí po lekárovi ten druhý, kto terapiu zakončí.
V prípade ortopedickej protetiky, výrobný proces začína vyhotovením sadrového odliatku kýpťa, alebo časti trupu, na ktorý sa neskôr hotová protéza nasadí. Sadrový negatív, presne kopírujúci tvar pahýľa, je potom prerobený na pozitív, čo už je základ protézy. Ten sa ďalej dielensky upravuje, laminuje, brúsi. Práca sadrovača a brusiča v zásade končí. Nastupuje prvá skúška u pacienta. Ak plastová objímka pasuje na telo, nie je príliš uvoľnená a ani bolestne nedrhne, zvolí sa ďalší postup výroby podľa výšky a rozmerov pacienta. Pokračuje kompletizácia pribúdajú mechanické časti. Celý systém pracuje na stavebnicovom, prísavnom princípe, preto je ľahko prispôsobiteľný na každého. V sklade Procorpu sa nachádza len nevyhnutný materiál pre začiatočnú výrobu. Funkčné komponenty sa doobjednávajú podľa potreby cez bratislavského dodávateľa u OTTA BOCKA. Počas druhej skúšky si budúci vlastník protézu nasadí priamo v dielni Procorpu. Musí si na ňu zvyknúť. Pre istotu, sa ešte raz všetko nadstaví, doplnia sa detaily. Určí sa fyziologický tvar, farba, ale aj funkčnosť, použitie ťahového lanka, aktívnej dlane na nosenie nákupu a podobne. Nakoniec sa hotová protéza vsunie do vybrúseného molitanu, navrch do kozmetického poťahu. Po tretej, záverečnej skúške si pacient prevezme protézu a práca je skončená. Môže sa začať nový život s novou ortopedickou náhradou.
Podobný postup sa aplikuje aj pri zhotovovaní čiastočných alebo kompletných telových korzetov. U neamputačných a netraumatických prípadov stačí použitie podporných aparátov, pomôcok a ortóz. Priemerná záruka na životnosť výrobku Procorpu je zhruba päť rokov. Mechanické časti sa vymieňajú častejšie. Istou výhodou, predlžujúcou životnosť aparátu je predpísaný zdravotnícky nárok pacienta na dve protézy. Zo základnej cvičnej, sa vyrobí prvá definitívna, ktorá má jednotlivé diely z cvičnej a potom druhá definitívna podľa prvej. Vzhľadom na kvalitu a náročnosť výroby, sa nejedná práve o lacnú záležitosť. Napriek tomu poisťovňa veľmi neochotne hradí i pri nevyhnutných prípadoch, zväčša iba časť finančných nákladov. Zvyšok si musí doplatiť pacient sám. Nie každý na to má. Navonok pribúdajú chromí i keď štatistika postihnutých sa nemení. Východiská sú v zdravotníckom systéme.
"Najviac ma mrzí, že musíme pacientom účtovať všetky poplatky tak, ako určuje terajší zdravotnícky zákon," hovorí J. Juhás. "A to už nevravím o prieťahoch v úkonoch, ktoré poisťovňa jednoducho nie je ochotná kryť v základnej ponuke. Priemerná cena štandardnej kompletnej protézy je niečo cez dvadsaťpäť tisíc korún. Môžete si predstaviť, čo táto suma pre mnohých postihnutých znamená. Veď práve oni majú najviac problémov v zamestnaní, sú prednostne prepúšťaní, ak sa vôbec vedia zamestnať. Zvlášť desivý je pohľad na geneticky zmrzačené deti, poschovávané po sociálnych ústavoch, o ktorých verejnosť nemá ani potuchy, ako keby neboli. A mohlo by sa im pomôcť, len nájsť primerané finančné prostriedky. Obávam sa, že na čas celkom zbytočne pribudnú bezrukí a beznohí."
Po košických uliciach stále chodí nenápadný pán s voľne spustenou nehybnou, voskovožltou rukou. Tak ako predtým si robí nákupy a číta novinové titulky. Číta o vývojových trendoch v zdravotníctve, o mioelektrických protézach reagujúcich na nervové impulzy, o nových silikónových materiáloch a o výsledkoch práce s nimi. Občas ho tvrdým krokom minie mladá žena nosiaca vždy hrubé pančušky. Jeden o druhom nič nevie. Poznajú ich však v Procorpe. Všetci dohromady a každý zvlášť, si uvedomujú, že kým budú traumatické úrazy, pokročilé diabetické a cievne choroby, vrodené genetické vady, lokálne vojnové konflikty a nášľapné míny, budú aj nenápadný chodci, v zime, v lete kráčajúci v splývavých šatách s dlhými rukávmi, tvrdým krokom a s jednou vždy mierne spustenou meravou rukou. Toto poznanie ich nikdy nesklame. Môžu sa naňho spoľahnúť tak ako na svoju protézu a ľudí z Procorpu, ktorí im ňou umožnili začať žiť odznova...
Autor: Štefan Lazorišák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
