Pohľadnica z Chorvátska
Plážová promenáda na Makarskej riviére ponúka pestrofarebný koktail podnikateľov.
Manželskú dvojicu, ktorá si sadla na jednu kávičku a vychutnala čaro víťaziacej noci, zaujalo čosi iné. Malá bobinka, asi sedemročné dievčatko, predavajúce neživé dary mora. Prišla ku kamarátke, v ruke malá taštička. Nedbalo z nej vysypala zopár mušlí a kamienkov. Snažila sa ich zoradiť do úhľadného pultu, i po očku porovnávala s kolegynkou, tej však stolík upravili rodičia. Po chvíli to vzdala.
Veď jej na tom prd záležalo.
Čochvíľa odbiehala za nanukom, zmrzlinou, alebo len tak sa prevetrať. Kombinácia nutnej snahy a skutočného nezáujmu však bola vskutku okúzľujúca.
"Musí mi niečo predať," povedal muž žene.
Trpel nedostatkom dobrých skutkov, hoci týždeň predtým kúpil túlavému bastardovi konzervičku najlepšieho psieho žrádla. To však už prebolelo. Pes ňou, samozrejme, pohrdol, nedôverčivý a vyľakaný od toľkej dobroty.
"Prečo?" spýtala sa pro forma žena, lebo aj ju malá predavačka dojala.
"Lebo to tak cítim," nemusel nič vysvetľovať muž.
"Lebo tie ostatné mušle a príšery sú hovno a nie z mora. Prefabrikáty, odporné umelé stupidity. Toto bude od srdca. Myslím od srdca kúpené," predsa len sa pustil do zdôvodňovania.
"Lebo ty a ja budeme mať dobrý pocit, pre ktorý sa oplatí žiť. Lebo tá malá bobinka je úžasná v tom kolorite trhu, nádherný kontrast zodpovednosti a hravosti," dočista to muža zobralo, preto chytil ženu za ruku.
Škoda, že slnko zapadlo za horizont dávno predtým, jeden by sa od nehy rozplakal.
A keď odkráčali s jednoduchou mušličkou za sedem kuna, čo si malá len tak trepla do vetra, veď vedľa o pár metrov stála oveľa väčšia a krajšia o dve kuny menej, a potom neverila, že sa ten muž nejedná a na ruku jej vyplatil ešte o kunu viac, čo ani nepočítala, veď jej na tom prd záležalo, a keď teda odkráčali po promenáde v objatí za príjemného šumu morských vĺn, ktoré sa nežne rozbíjali o krátku pláž (kde do riti bol mesiac, prečo kurva práve vtedy nebol v splne?) smerom k bungalovu s neodbytným príjemným chvením v hrudi, aké ľudia zažívajú iba vo výnimočných chvíľach, keď je cit nad peniaze, šťastie nad hmotné statky a soľ nad zlato, tak vtedy prišiel k malej bobinke jej otec.
Zobral jej všetky peniaze, nechal zaucho a pobral sa na pivo.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
